V Turecku zatkli istanbulského starostu, ktorý je najväčším opozičným politikom a oponentom prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana.
Ekrem Imamoglua čelí obvineniu z vedenia zločineckej organizácie, korupcie, manipulovania verejného obstarávania či napomáhania teroristickej organizácii. Tou má byť Strana kurdských pracujúcich.
Pár hodín pred zásahom mu jeho alma mater - Istanbulská univerzita odobrala vysokoškolský diplom. Univerzita sa odvoláva na údajné nezrovnalosti, keď v roku 1990 prestupoval zo súkromnej univerzity na severnom Cypre na jej fakultu obchodnej administratívy.
Imamoglu považuje kroky proti svojej osobe za zastrašovanie. Vysokoškolský diplom je pritom jednou z podmienok, ktorú musí splniť, ak chce kandidovať za prezidenta.
Prepad trhov
Na vyhrotenie politického rizika okamžite reagovali trhy. Turecká líra prepadla o desať percent voči americkému doláru či euru. Dosiahla najslabšiu úroveň v histórii.
Na politický vývoj v Turecku reagovali prepadom o sedem percent aj turecké akcie združené v indexe Borsa Istanbul 100 (BIST 100). Prakticky tak vymazali zisky, ktoré nabrali od začiatku roka.
Až dve tretiny akcií na istanbulskej burze pritom držia domáci investori, teda aj voliči Erdogana. Politické čistky a zatýkanie opozície sú ďalším dôkazom toho, že Turecko nie je pre investorov bezpečné.
Zatknutie politického oponenta bolo preto do istej miery šokom aj pre zahraničných investorov, ktorí sa na Turecko konečne začali pozerať o niečo pozitívnejšie.
Investíciami stavali na to, že krajina je v akejsi geopolitickej izolácii od obchodných vojen, ktoré rozdúchava americký prezident Donald Trump.
Erdogan podporil v uplynulých týždňoch Ukrajinu, čím rástli nádeje na užšie vzťahy s Európskou úniou, ale zároveň udržuje diplomatické vzťahy s Ruskom.
Turecký prezident stavil na to, že bude ideálnym hostiteľom pre možné rozhovory medzi Ruskom, Ukrajinou a USA (rokovania sa konali nakoniec v Saudskej Arábii).
Ekonomika je na dobrej ceste
Investori videli svetlo na konci tunela aj v tureckej ekonomike, ktorá roky zápasí s vysokou infláciou.
Ešte v roku 2022 Turecko zaznamenalo infláciu na úrovni 86 percent a cenovky v obchodoch sa prepisovali takmer každý deň. Vysoké ceny sužovali domácnosti, najmä dôchodcov, a tretinu Turkov, ktorí zarábajú minimálnu mzdu (v prepočte je to 532 eur).
Vysoká inflácia dopadla aj na neustále sa oslabujúcu domácu menu. Z toho ťažia najmä turisti, pre ktorých je tak Turecko dlhodobo výhodné. Keď sa Erdogan pred jedenástimi rokmi dostal k moci, stála jedna líra približne 35 eurocentov. Dnes stojí iba zhruba dva centy. Len tento rok líra voči euru oslabila o 12 percent.
Dôvody pádu líry sa dajú pripísať na vrub prezidenta. Nejde len o politické riziko. Erdogan v čase rastúcej inflácie tlačil na tureckú centrálnu banku, aby znižovala úrokové sadzby. Šiel tak proti ekonomickej logike, keď zlacňoval cenu kapitálu v čase, keď mal utiahnuť menové skrutky.
Keďže do čela centrálnej banky dosadzoval lojálnejších ekonómov, ktorí ho počúvali, viedol pokles sadzieb k ešte vyššej inflácii.
Krátko pred prezidentskými voľbami v roku 2023 zmenil stratégiu. Centrálna banka začala sadzby zdvíhať, čo sa podpísalo pod postupný pokles inflácie. Tento efekt spolu s potláčaním opozície zúročil vo voľbách, ktoré vyhral.
Vo februári klesla inflácia konečne pod 40 percent, čo nie je žiadna výhra, ale v tureckom svete zázrak. Centrálna banka preto už tretí mesiac v rade znižuje úrokové sadzby (aktuálne sú na úrovni 42,5 percenta, pozn. red.).
Relatívne vysoká inflácia však nezmenila motiváciu bežných ľudí, ako si ochrániť svoje úspory. Peniaze vkladajú do domáceho akciového trhu, ktorý nafukujú (za ostatných päť rokov index BIST 100 rástol o 1050 percent), prípadne sporia v zahraničných menách, čo ďalej oslabuje domácu menu.
