BRATISLAVA. Slovensko dosiahlo v roku 2023 mieru recyklácie komunálneho odpadu 51,3 percenta, čo predstavuje nárast o 1,2 percentuálneho bodu oproti predchádzajúcemu roku.
Aj keď sa Slovensko v oblasti recyklácie podľa Zväzu odpadového priemyslu (ZOP) výrazne posunulo, dosiahnutie cieľa 55 percent úrovne recyklácie k 31. decembru 2025 považuje za ambiciózny cieľ.
„Každý percentuálny zisk sa bude dosahovať ťažšie a ťažšie. Potvrdzujú to aj skúsenosti zo západnej Európy, kde mnohé vyspelé krajiny po dosiahnutí 50 – 60 percentnej hranice rastú veľmi pomalým tempom,“ uviedol generálny riaditeľ ZOP Ján Chovanec s tým, že recyklácia je jedna z dvoch kľúčových národných a európskych výziev pre udržateľný rozvoj.
Pokrok v recyklácii obalov
Druhou výzvou naďalej zostáva nahradenie skládkovania inými technologickými formami na spracovanie nerecyklovateľného odpadu.
ZOP zaznamenal pozitívne vplyvy celoslovenskej recyklácie až po spustení rozšírenej zodpovednosti výrobcov v roku 2016, keď úroveň recyklácie komunálneho odpadu bola iba na úrovni 23 percent.
„Veľmi dobré výsledky Slovensko dlhodobo dosahuje v recyklácii obalových odpadov. Už v roku 2022 sme splnili ciele stanovené európskou legislatívou pre rok 2025. Dnes dosahujeme ciele recyklovať minimálne 65 percent hmotnosti všetkých odpadov z obalov. Miera recyklácie odpadov z obalov narástla zo 45,21 percenta v roku 2005 na 72,19 percenta už v roku 2022. Keď toto percento hlbšie analyzujeme, tak plníme všetky ciele pre jednotlivé druhy obalových odpadov – sklo, plasty, papier, kovy a drevo,“ objasnil viceprezident zväzu Michal Sebíň.
Desať kilogramov elektroodpadu na obyvateľa
ZOP konštatoval, že sa tiež výrazne zvýšil zber a recyklácia elektroodpadu, ktorého sa v roku 2023 vyzbieralo v prepočte 10,2 kilogramu na obyvateľa. Darilo sa aj zberu pri prenosných batériách a akumulátoroch s podielom 45 percent.
Podľa Sebíňa tak dnes Slovensko v tejto oblasti plní stanovené európske recyklačné ciele v predstihu. Novou výzvou zostáva recyklácia textilného odpadu, ktorá by mala byť podľa Chovanca pod gesciou rozšírenej zodpovednosti výrobcov.
„Pridanou hodnotou je to, že už existuje funkčná logistika a skúsenosti, na ktoré sa dá spoľahnúť. Predpokladáme, že bez zaradenia textilu pod rozšírenú zodpovednosť výrobcov sa tak náročnú úlohu, ako je rozbehnúť triedenie a recykláciu textilného odpadu, naštartovať nepodarí,“ uzavrel Chovanec.
