Začiatkom 80. rokov mali telekomunikačný trh v USA rozdelený veľkí hráči, čomu zodpovedali aj relatívne vysoké ceny ich služieb. Štátni regulátori naň chceli priniesť viac konkurencie a veľké firmy donútili, aby jej prenajímali svoje telefónne linky.
Jedným z nováčikov, ktorý v tomto prostredí zahviezdil, bola spoločnosť WorldCom. Stavila na lacné telefonovanie a expanziu formou miliardových akvizícií konkurentov.
Vrchol dosiahla tesne pred spľasnutím takzvanej dotcom bubliny na začiatku milénia. Firme nepomohli ani nekalé praktiky manažérov a napokon skrachovala. Zanechala miliardové dlhy a sklamaných investorov. Jej hlavní predstavitelia sa však trestu nevyhli.
Príbeh firmy WorldCom opisujeme v seriáli Podfukári, v ktorom sa venujeme najznámejším finančným podvodníkom zo sveta a Slovenska.
V článku sa dočítate:
- Ako sa z malej firmy stal telekomunikačný gigant,
- prečo WorldComu uškodilo, že rástol príliš rýchlo,
- ako sa manažéri snažili zakryť problémy,
- kto odhalil ich účtovné podvody,
- ako boli za svoje podfuky potrestaní.
Biznisplán z kaviarne
Príbeh firmy WorldCom sa začína „legendou“ o stretnutí trojice priateľov v kaviarni, kde jeden z nich na servítku nakreslil biznisplán, založený na predaji lacných telefónnych hovorov. Konkrétne takých, ktoré sa u nás kedysi označovali ako medzimestské a v USA ako diaľkové, teda „long distance“ a pre tradičné telefónne firmy boli dojnou kravou.
Či už je legenda o kaviarni pravdivá alebo nie, fakt je, že v roku 1983 Murray Waldron, William Rector a Bernard Ebbers s počiatočným externým kapitálom 650-tisíc dolárov založili spoločnosť Long Distance Discount Services (LDDS). Na WorldCom sa premenovala v roku 1995.
To však už mala za sebou búrlivú dekádu, ktorou ju ako jej šéf previedol Bernard Ebbers. Tento rodák z kanadského Edmontonu sa postupne vypracoval medzi najbohatších Američanov. Na univerzite síce vyštudoval telesnú výchovu, ale vybral si kariéru v biznise. Najprv vlastnil sieť motelov a po štyridsiatke sa pustil do telekomunikácií.
Biznis Ebbersovej partie stál na tom, že boli lacnejší než konkurencia, a tak rýchlo získavali podiel na trhu. Okrem toho, USA v 90. rokoch zažívali internetový boom, ktorý vytvoril veľký dopyt po telekomunikačných službách.
Kým sa LDDS v roku 1995 premenovala na WorldCom, zhltla viac ako 60 konkurentov. A aj potom expanzívna firemná politika, za ktorou stál najmä Ebbers, pokračovala.
V roku 1998 si WorldCom trúfol na veľkú rybu. Za 37 miliárd dolárov kúpil spoločnosť MCI Communications, druhého najväčšieho prevádzkovateľa pevných telefónnych liniek v USA. Na začiatku tretieho milénia už WorldCom ovládal polovicu internetovej komunikácie v USA a zamestnával 60-tisíc ľudí v 65 krajinách sveta.
Ebbers sa na konci 90. rokov objavil v rebríčku amerických superboháčov časopisu Forbes na 174. mieste s majetkom v hodnote 1,4 miliardy dolárov.
Médiá ho prezývali „telecom cowboy“, pretože nosieval džínsy a vysoké kovbojské čižmy. Oblek a kravatu neobľuboval. Vlastnil tiež niekoľko fariem, najväčšiu s rozlohou dvetisíc štvorcových kilometrov kúpil v roku 1998 v Kanade za 65 miliónov dolárov. Veľmi rád šoféroval traktor a bol silno veriaci kresťan.
Trhliny v rastovej stratégii
Akvizičná stratégia WorldComu narazila v roku 2000, keď Ebbers zrušil plánované prevzatie konkurenčného Sprintu za 129 miliárd dolárov. Americké úrady mu totiž naznačovali, že kúpa by viedla k dominantnému postaveniu jeho firmy na trhu, čo by regulačné predpisy neumožňovali.
Okrem toho, v čase spľasnutej dotcom bubliny začali WorldComu stagnovať tržby, čo spomaľovalo rast cien jeho akcií, respektíve ich to ťahalo nadol. Rastúca cena akcií bola pritom základným kameňom expanzie firmy, ktorá vďaka tomu ľahšie získavala externý kapitál.
Manažéri WorldComu sa tak dostali pod tlak investorov, ktorí vyžadovali kontinuálny rast. Riešenie našli v tom, že sa uchýlili ku kreatívnemu účtovníctvu. Napríklad firemné rezervy začali vykazovať ako tržby alebo prevádzkové náklady preradili do kategórie dlhodobých kapitálových výdavkov, ktoré sa neodpisujú jednorazovo.
