Na Slovensku sa slintačka a krívačka naposledy vyskytla v 70. rokoch minulého storočia. Po piatich dekádach ju teraz potvrdili na troch farmách pri obciach Medveďov, Ňárad a Baka na juhu Slovenska.
Zvieratá, ktoré na nich chovali, musia usmrtiť a ich telá zlikvidovať. Náklady s tým spojené sa odhadujú na tri milióny eur. Škody však môžu byť rádovo vyššie, ak sa choroba rozšíri na ďalšie farmy.
Ukazuje to aj príklad Spojeného kráľovstva, ktoré epidémia slintačky a krívačky postihla v roku 2001. Briti s ňou bojovali vyše pol roka a stála ich miliardy libier. Aj vtedy, podobne ako teraz na Slovensku, sa objavili pochybnosti, či vláda nepodcenila opatrenia, ktoré by efektívne bránili šíreniu nákazy.
Pre úrady to bol lokálny problém
Prvý výskyt nákazy bol zistený 19. februára 2001 na bitúnku Cheale Meats v grófstve Essex. O štyri dni neskôr sa objavila na farme s ošípanými v obci Heddon-on-the-Wall, ktorá je od bitúnku vzdialená 450 kilometrov.
Zistilo sa, že táto farma bola primárnym spúšťačom epidémie, ktorá sa rozšírila po celom Spojenom kráľovstve. Jej majiteľ Bobby Waugh bol za to dokonca trestne stíhaný a v roku 2002 odsúdený. Dostal zákaz chovať zvieratá a mastnú pokutu, väzeniu sa vyhol len pre zlý zdravotný stav.
Problém bol, že na výskyt slintačky a krívačky na svojej farme neupozornil úrady, hoci väčšina z jeho osemsto ošípaných vykazovala jasné príznaky ochorenia. Predpokladá sa, že vírus sa tak nekontrolovateľne šíril najmenej dva týždne.
Chybu spravili aj úrady. Britské ministerstvo poľnohospodárstva, rybárstva a potravín vyhlásilo celoštátny zákaz prepravy zvierat až 23. februára, teda štyri dni po prvom potvrdení nákazy.
Naopak, Írsko, Holandsko a Francúzsko, kam sa epidémia z Británie začala šíriť, zareagovali okamžite, a tak jej dosah nebol taký výrazný.
Britské ministerstvo predpokladalo, že nákaza je lokálny problém, preto nereagovalo dostatočne rýchlo a všetkými možnými prostriedkami. Namiesto toho sa spoliehalo na pomalé administratívne postupy. Chýbala tiež súčinnosť medzi veterinármi, lokálnymi úradmi a centrálnou vládou.
Briti nemali ani dostatok personálu a vybavenia na rýchle testovanie zvierat a ich likvidáciu. Usmrtené zvieratá väčšinou nespaľovali, ale pochovávali na farmách. Procesy sa podarilo zrýchliť až po zapojení armády v marci 2001.
V dôsledku zvládnutia či skôr nezvládnutia epidémie vzniklo viacero vedeckých štúdií, ktoré navrhli zlepšenie postupov regionálnych úradov a centrálnej vlády v podobných situáciách.
Úlohy ministerstva poľnohospodárstva prevzala nová vláda agentúra Defra (Department for Environment, Food and Rural Affairs). Jej núdzové plány, ktoré vychádzali z odporúčaní britského epidemiológa Iaina Andersona, výrazne pomohli obmedziť šírenie slintačky a krívačky v roku 2007.
