Obchodná vojna vyvolaná zvýšením dovozných ciel v USA a následnými odvetnými clami by mohla viesť k zníženiu globálneho hospodárskeho rastu o 1,2 percentuálneho bodu v najbližších dvoch rokoch.
To je dosť, keďže ročný rast svetovej ekonomiky sa štandardne pohybuje okolo troch percent.
Narušili by sa dodávateľské reťazce, zhoršila by sa produktivita v ekonomike a obchodnou vojnou by trpeli všetci. Teda aj Spojené štáty, ktoré ju vyvolávajú.
Trpieť najviac však budú malé krajiny ako Slovensko a krajiny z V4, ktoré majú ekonomiky postavené na exporte tovarov. Národná banka Slovenska (NBS) sa pozrela na slovenskú ekonomiku a odhadla dosah obchodnej politiky na slovenský HDP a zamestnanosť.
Pri autách sme na tom najhoršie
Slovensko neuchráni od obchodnej politiky ani relatívne nízky podiel priameho vývozu do USA.
Export do USA predstavoval v minulom roku 4,2 percenta z nášho celkového vývozu tovarov. Je to objem, ktorý je porovnateľný s naším exportom do Talianska, Francúzska či do Spojeného kráľovstva.
Trumpove clá nikomu neublížia viac ako Slovensku, Ficova radosť má trpkú pachuť Čítajte Najväčším exportným trhom pre Slovensko ostáva Nemecko (21,3 miliardy), Česko (11,9 miliardy), Maďarsko (7,6 miliardy) a Poľsko (7,5 miliardy).
„Dominantný podiel 87 percent na vývoze do USA tvorili stroje a prepravné zariadenia. Náš automobilový priemysel by tak bol najviac priamo zasiahnutý obchodnou vojnou,“ upozorňuje NBS v najnovšom reporte Ekonomický a menový vývoj.
Žiadna iná európska krajina nie je od exportu áut do USA závislá tak ako Slovensko. Export áut do USA predstavuje 2,5 percenta nášho HDP, kým priemer EÚ je okolo 0,3 percenta.
