Zavedenie transakčnej dane od 1. apríla 2025 sprevádzalo množstvo nejasností, ktoré skomplikovali život firmám a podnikateľom.
Vzťahuje sa napríklad na prenajímateľov nehnuteľností? Dotkne sa aj prevodov medzi jednoosobovou eseročkou a jej majiteľom?
„Zákon o transakčnej dani nie je taký dlhý a zložitý ako mnohé iné slovenské daňové zákony. Zlá správa je, že nedáva odpovede na všetky otázky,“ hovorí pre INDEX daňový konzultant Peter Furmaník.
Jednou z nejasností ohľadom transakčnej dane bolo, na koho sa vlastne vzťahuje. Finančná správa pritom na otázky odpovedala len citáciou zákona.
Je to problém najmä pri fyzických osobách. Zákon dosť hrubo, respektíve bez presnej definície hovorí, že daň z finančných transakcií platia podnikatelia.
Akonáhle sa teda fyzická osoba nájde v kolónke podnikateľ, tak transakčnej dani podlieha. Akonáhle je mimo tejto množiny, tak jej nepodlieha.
Jednoznačným podnikateľom je živnostník. Na druhej strane, prenajímatelia nehnuteľností, autori a slobodní umelci na voľnej nohe nie sú podnikateľmi.
To znamená, že transakčnej dani nepodliehajú. Nemusia si zakladať špeciálny transakčný účet ako živnostníci a ich odchádzajúce platby súvisiace s ich činnosťou novej dani nepodliehajú.
Transakčná daň
- 0,4 % za odchádzajúci bankový prevod, maximálne 40 eur,
- 0,8 % za výber hotovosti z bankomatu, bez maximálneho limitu,
- dve eurá ročne za platobnú kartu, jednotlivé platby zdanené nie sú.
Pozastavenú živnosť radšej úplne zrušte
Prenajímatelia môžu byť tiež zároveň živnostníkmi. Znamená to, že odchádzajúce platby, ktoré súvisia s nehnuteľnosťou, nepodliehajú dani?
Fyzická osoba môže nehnuteľnosť prenajímať v dvoch režimoch. Buď len so základnými službami alebo ako sofistikovanejšiu ubytovaciu službu. Každý režim má svoje pravidlá.
Prenajímatelia v prvej skupine majú iba DIČ, teda daňové identifikačné číslo, a nie sú živnostníkmi, čiže nepodliehajú transakčnej dani, nemusia si zakladať účet a odchádzajúce platby by nemali byť postihnuté novou transakčnou daňou.
V druhej skupine sú živnostníci, ktorí musia od 1. apríla cez transakčný účet platiť napríklad za energie, správu bytu, upratovanie alebo aj za benzín, do auta, ktorým svoje nehnuteľnosti obchádzajú, a tieto odchádzajúce platby budú zaťažené transakčnou daňou.
Čo však v prípade, keď živnostník podniká v niečom úplne inom, ale zároveň prenajíma svoj byt?
Úprimne, čo v prípade kombinácie týchto režimoch, to v zákone nie je napísané. Vychádzať však môžeme z výkladu jeho autorov. Oni hovoria, že v prípade fyzickej osoby, ktorá je aj živnostníkom, aj prenajímateľom, všetky odchádzajúce platby súvisiace s činnosťou živnostníka podliehajú transakčnej dani. Ale počul som aj o výklade, hoci sa s ním nestotožňujem, že jej podliehajú aj platby, ktoré súvisia s prenájmom.
Či je to také, že niekto niečo povedal, ale v zákone to nie je presne definované.
Áno. Na jednej strane je dobrou správou, že zákon o transakčnej dani nie je taký dlhý a zložitý ako mnohé iné slovenské daňové zákony. Zlá správa je, že nedáva odpovede na všetky otázky.
Ak má živnostník pozastavenú živnosť, nie však zrušenú, musí si zakladať transakčný účet?
Môj výklad je, že nie, lebo z transakčného účtu sa majú platiť platby, ktoré súvisia s podnikaním. A keďže tento živnostník nemá aktívne podnikanie, nič neplatí, tak ani nepodlieha transakčnej dani. Z logiky veci však tiež vyplýva, že k dátumu, keď si živnosť obnoví, by mal transakčný účet založiť a z neho potom uhrádzať odchádzajúce platby.
Vo všeobecnosti však pozastavenie živnosti neodporúčam, pokiaľ na to nemáte nejaký vážny dôvod. Vhodnejšie je živnosť zrušiť definitívne a keď ju budete opäť potrebovať, tak si ju znova založiť.
Nejde len o transakčnú daň. Na malých podnikateľov sa vzťahuje veľmi veľa zákonov a nikdy neviete, čo sa na vás vzťahuje v režime pozastavenia. Ak chcete mať pokoj, radšej živnosť zrušte.
Nesprávne strhnutá daň sa dá reklamovať
V prípade podnikateľskej právnickej osoby môže nastať situácia, že vykonáva platby, ktoré by dani podliehať nemali. Ako by mala postupovať? Má mať na tento účel iný účet alebo má tieto platby nahlasovať banke?
Ideálny postup je, že takéto oslobodené transakcie hradí podnikajúca právnická osoba, čiže napríklad eseročka, z osobitného účtu, ktorý nejakým spôsobom oznámi banke.
Neviem, či každá banka bude mať vlastný postup, alebo všetky využijú rovnaký formulár. Podľa zákona od dňa nasledujúceho po oznámení nebude banka strhávať zrážať daň z odchádzajúcich platieb z tohto účtu.
Nestačí, že takýto podnikateľ ohlási banke iba platby z jeho doterajšieho podnikateľského účtu? Teda že si nebude zakladať osobitný účet?
To si v praxi neviem predstaviť. Povedzme, že ide o stredne veľkú firmu s 50 zamestnancami a množstvom dodávateľom, ktorá denne realizuje desiatky platieb. Bude mať nejakého dispečera na účely transakčnej dane a komunikácie s bankou?
Čo sa stane, ak banka odvedie daň z transakcie, z ktorej nemala? Má podnikateľ právo na vrátanie tejto sumy? Ako to má urobiť?
Zákon obsahuje takýto opravný režim, čiže podnikateľ môže požiadať banku o vysvetlenie, prípadne o nápravu, keď sa stal omyl a banka mu v danom prípade vyhovie.
Keby mu nevyhovela alebo by mu neodpovedala, podnikateľ sa môže obrátiť na vyššiu inštanciu, ktorou je správca dane. Teda na daňový úrad, ktorý má nejaké prostriedky, ako banku zaviazať vykonať opravné opatrenie.
Aj neziskovky môžu platiť daň
Kto má výnimku z povinnosti platiť transakčnú daň?
Takýchto subjektov je viacero, ide najmä o neziskovky, občianske združenia, čiže nepodnikateľské právnické osoby. A popritom existuje mnoho situácií, kedy samotní podnikatelia, ktorí podliehajú transakčnej dani, ju neplatia.
Ide o konkrétne transakcie, napríklad prevody medzi účtami toho istého podnikateľa v rovnakej banke, prípadne platby daní, odvodov a colného dlhu.
Čo ak neziskovka, ktorá je zo zákona vyňatá z pôsobnosti transakčnej dane, vykonáva aj podnikateľskú činnosť?
To je opäť špecifický príklad, na ktorú nevieme jednoznačnú odpoveď. V princípe daň z finančných transakcií platí právnická osoba, ktorá spĺňa jednu z troch zákonných podmienok, a teda buď má sídlo na Slovensku, má platobný účet na Slovensku, z ktorého niečo platí, alebo vykonáva podnikateľskú činnosť na Slovensku.
Podnikajúce neziskovky môžu spadnúť do tejto definície. Čiže keď na to ideme podľa týchto hrubých definícií, tak odchádzajúce platby, ktoré súvisia s podnikateľskou činnosťou neziskovky, by mali podliehať transakčnej dani.
V zákone sa píše, že transakčnej dani majú podliehať aj preúčtované náklady. Čo to znamená?
Preúčtované náklady súvisia s platbami, ktoré podnikateľ musí sám priznať. Keď totiž podnikateľ realizuje platby z transakčného účtu, banka vie, čo má robiť, a tak z nich sama z jeho účtu odvedie daň. Podnikateľ sa nemusí o nič starať.
Ak však na platbu, ktorá podlieha transakčnej dani, použije napríklad svoj súkromný účet alebo účet v zahraničí, ako PayPal alebo Revolut, jeho slovenská banka sa o tom nemá ako dozvedieť.
A tak transakčnú daň musí vyriešiť podnikateľ sám. Musí si po skončení mesiaca prejsť výpis tej-ktorej služby, urobiť daňové priznanie k transakčnej dani, podať ho a ešte vypočítanú daň zaplatiť.
Môže byť viacero takýchto špecifických situácií?
Áno. Jednou z nich je, že máte eseročku a potrebujete zaplatiť faktúru za nájom. Práve však nemáte peniaze na účte eseročky, a tak faktúru zaplatíte zo súkromného účtu.
Tým vznikol záväzok firmy voči vám, ktorý by vám mala uhradiť. Ako spoločník alebo konateľ ste svojej eseročke preúčtovali nejakú platbu. V takom prípade by konci mesiaca mala podať daňové priznanie a z preúčtovaných nákladov odviesť transakčnú daň.
Platí to aj v prípade, že materská firma uhradí platbu za svoju dcérsku spoločnosť?
Ak sa na materskú firmu vzťahuje transakčná daň, čiže ak spĺňa jednu z troch podmienok, ktoré sme spomínali, tak jej banka daň strhne. Následne však dcérska firma zaplatí túto čiastku späť materskej firme, čo je platba, ktorá podlieha transakčnej dani. Daň však už raz bola zaplatená, a tak dcérska firma podá daňové priznanie, v ktorom si ju odpočíta od daňovej povinnosti.
Mýty o jednoosobových eseročkách
Transakčná daň vstupuje do praxe od 1. apríla. Znamená to, že už v apríli podnikatelia na transakčných účtoch uvidia strhnutú daň?
V zákone je definované prechodné obdobie. Daň za prvé tri mesiace, teda apríl, máj a jún 2025, môžu banky odviesť do konca júla 2025. Je to prejav akejsi ústretovosti, aby sa banky z nábehu transakčnej dane spamätali a vychytali chyby.
S akými otázkami sa na vás ľudia v súvislosti s transakčnou daňou najviac obracajú?
Najčastejšie sa pýtajú na transakčný účet. Veľa sa pýtajú na rôzne kombinácie, teda že som živnostník a zároveň autor, alebo som živnostník a zároveň prenajímam byt.
Tiež sa stretávam s množstvom mýtov z oblasti jednoosobových eseročiek. Najmä s tým, že platby z účtu eseročky na účet jej majiteľa nepodliehajú transakčnej dani. Bohužiaľ, podliehajú jej, nie sú medzi výnimkami.
Prečo si to majitelia jednoosobových eseročiek myslia?
Lebo žijú vo svete fyzickej osoby. Veď som to ja a moja eseročka, to je to isté. V skutočnosti sú to dva subjekty. Eseročka je jeden subjekt a spoločník či konateľ druhý subjekt. Z pohľadu zákona ide o prevod medzi účtami dvoch rôznych majiteľov, a na ten sa vzťahuje transakčná daň aj v prípade, že oba účty máte v tej istej banke.
Čo radíte takýmto podnikateľom? Ako môžu znížiť transakčnú daň? Ak sa to teda nejako dá.
My malým podnikateľom radíme hlavne to, aby si zbytočne nekomplikovali život a pre pár eur ročne nevymýšľali nejaké krkolomné schémy. Odporúčame im, aby platby súvisiace s biznisom posielali len z účtov slovenských bánk, čiže aby na platby dodávateľom, ak vyslovene nemusia, nevyužívali účty v zahraničných platobných službách.
Už len preto, že potom musia robiť daňové priznanie, alebo si zaplatiť niekoho, kto im ho urobí. Samozrejme, sú aj nejaké možnosti, ako transakčnú daň obísť, respektíve nejaké režimy, ktorých sa zákon netýka. Napríklad platby dodávateľom v hotovosti. Už teraz mnohí živnostníci fungujú len na báze hotovosti.
Vláda chce na transakčnej dane v tomto roku vybrať pol miliardy eur a v budúcom roku ešte o niekoľko stoviek miliónov eur viac. Považujete to vzhľadom na vaše skúsenosti s podnikateľmi za reálne?
Je to predovšetkým otázka na štát. Osobne mám ale silný pocit, že malí podnikatelia, o ktorých sme sa zhovárali, toho veľa nevymyslia. Možno väčšie firmy, čo som počul, dokážu nájsť legálne medzery alebo legálne štruktúry, ako transakčnú daň obísť.
Ak novelu, tak jednu veľkú
Ktorí podnikatelia najviac pocítia transakčnú daň? Lebo napríklad živnostníkov, ktorí fungujú na paušálnych výdavkoch, a tých je veľká časť, ju nemusia pocítiť takmer vôbec.
Dosah na podnikateľov uvidíme až po nejakom čase. Ale z logiky veci vyplýva, že viac by ju mali pocítiť podnikatelia, ktorí robia veľa malých platieb, lebo zákon zaviedol maximálnu daň 40 eur na jednu odchádzajúcu platbu.
Stretli ste sa v minulosti vo svojej praxi s toľkými nejasnosťami pri zavádzaní nejakej daňovej novinky ako v prípade transakčnej dane?
Zmeny v daňových, účtovných, odvodových zákonoch sa dejú pravidelne, takmer na ročnej báze. Na jeseň preto býva veľa školení, veľa dopytov na ministerstvo financií a finančnú správu. Transakčná daň sa tomu vymyká možno mierou medializácie, ale my ľudia z praxe sme na to zvyknutí.
Mal by sa podľa vás zákon o transakčnej dani v nejakej oblasti zmeniť a novelizovať?
Určite by všetci ocenili, keby zákon jednoznačne a jasne vysvetlil pojmy a situácie, o ktorých sme sa rozprávali. Zároveň by bolo dobré, keby zmeny neprichádzali postupne piatimi mikronovelami, ale jednou veľkou.
