Ešte v 19. storočí na Slovensku vznikli dve zápalkárne, jedna v Ružomberku, druhá v Banskej Bystrici. V čase socializmu sa spojili do jednej veľkej fabriky.
Kým menší závod v Ružomberku vyrábal po druhej svetovej vojne 250-tisíc zápalkových škatuliek denne, banskobystrický ich v 70. rokoch minulého storočia, keď už niesol názov Smrečina, za deň vychrlil viac ako pol milióna.
Po Nežnej revolúcii prešla zápalkáreň a jej materský podnik privatizáciou, po ktorej to s ňou išlo dole vodou. A neprospela jej ani ďalšia zmena majiteľov na prelome milénií.
Noví vlastníci výrobu zápaliek ukončili, aby sa sústredili na iné výrobky z dreva. Ani tie však nedokázali predať so ziskom.
Príbeh značky Smrečina opisujeme v ďalšej časti seriálu Made in Czechoslovakia, venovaného kultovým výrobkom a značkám, ktorých korene siahajú do čias spoločného česko-slovenského štátu.
V článku sa dočítate:
- prečo bola výroba zápaliek nebezpečná,
- koľko zápaliek sa vyrobilo v Smrečine za deň,
- prečo sa Smrečina sprivatizovala veľmi podozrivo,
- prečo napokon výroba zápaliek skončila?
Desivé začiatky zápaliek
Prvé zmienky o banskobystrickej zápalkárni sú z roku 1850. O jej prvých majiteľoch sa toho veľa nevie.
Na produkciu zápaliek sa v tom čase používal biely fosfor, ktorý bol toxický, a tak poškodzoval zdravie robotníkov. Respektíve najmä robotníčok, lebo (mladé) ženy v zápalkárňach v 19. storočí prevažovali.
V rámci výrobného procesu pracovníčky namáčali drevené paličky priamo do kadí s bielym fosforom. Ten im spôsoboval zdravotné problémy, ako napríklad rozpad čeľustí.
V roku 1855 zápalky zdokonalil Švéd Johan Ludström, ktorý na ich výrobu začal používať netoxický červený fosfor. Do praxe sa však dostával len pozvoľna a biely fosfor definitívne nahradil až o niekoľko desaťročí.
Po prvej svetovej vojne, rozpade Rakúska-Uhorska a vzniku Československa zápalkáreň v Banskej Bystrici zmenila majiteľa. V roku 1929 sa dostala do vlastníctva firmy Solo spojené československé akciové sirkárny a lučebné továrny v Prahe. Táto bola známa najmä výrobou zápaliek značky The Key a v medzivojnovom období prenikla aj na Slovensko.
Modernizovalo sa pomaly
Po druhej svetovej vojne fabriku v Banskej Bystrici znárodnili a zároveň ju presunuli pod národný podnik Drevoindustria. Na prelome rokov 1947/1948 zažilo Československo takzvanú „zápalkovú krízu“. Zápalky sa vtedy stali nedostatkovým tovarom, lebo na verejnosti sa šírila správa, že zdražejú a ľudia ich rýchlo vykúpili.
Po prevzatí moci komunistami sa banskobystrická zápalkáreň v roku 1949 dostala pod národný podnik Iskra. V roku 1958 sa organizačne presúvala opäť, a to pod Smrečinu, ktorá zastrešovala aj píly, výrobu nábytku a drevotriesky.
O rok neskôr sa do banskobystrickej Smrečiny presunula výroba zápaliek z Ružomberka. Na začiatku 60. rokoch bola táto fabrika jediným producentom zápaliek na Slovensku.
Výroba sa modernizovala relatívne pomaly. Ešte v 70. rokoch minulého storočia sa zápalky vyrábali na strojoch z roku 1921. Napriek tomu Smrečina produkovala viac ako 170 miliónov škatuliek zápaliek ročne, respektíve 560-tisíc denne.
Od roku 1970 zápalkové škatuľky z drevenej dyhy nahradil kartón, čím sa skončila aj éra zápalkových nálepiek. Nahradila ich potlač s desiatkami rôznych obrazových motívov. Pribudli tiež stroje na výrobu a balenie zápaliek od firmy A. G. Hering z Nemeckej spolkovej republiky.
Privatizácia a podivný konkurz
Po Nežnej revolúcii v roku 1992 Smrečina prešla kupónovou privatizáciou. Jej akcionármi sa stali jeden z najväčších investičných fondov v Československu VÚB Invest ako aj firmy Transakta, Energia a Naftainvest.
