BRATISLAVA. Podľa najnovšej Revízie výdavkov na nemocnice z marca 2025, ktorú vypracovali ministerstvo zdravotníctva a Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP), existuje viacero opatrení, ako tento problém zvrátiť – od lepšieho plánovania rozpočtov až po efektívnejšie využívanie zdrojov a transparentnejšie riadenie.
Nereálne rozpočty najväčších nemocníc
Len 13 najväčších nemocníc, ktoré poskytujú takmer polovicu ústavnej zdravotnej starostlivosti, vytvára až 86 percent dlhu verejných nemocníc.
Tieto zariadenia hospodária s rozpočtami, ktoré nezodpovedajú ich reálnym nákladom ani kapacitám systému verejného zdravotného poistenia.
Hoci štát v roku 2024 poskytol nemocniciam dodatočné dofinancovanie vo výške 261 miliónov eur, výdavky aj tak rástli rýchlejšie než príjmy, čo viedlo k ďalšiemu zadlžovaniu.
Dá sa šetriť na liekoch, technike aj materiáli
Revízia identifikovala najväčší priestor na úspory v oblasti osobných nákladov a nákupov liekov, materiálu a techniky.
Ak by sa nemocnice dorovnali na úroveň efektívnosti lepšie hospodáriacich zariadení, mohli by ušetriť až 168 miliónov eur ročne. Osobné náklady narástli za posledných osem rokov o 130 percent, pričom rozpočet počítal len s 89 percent.
Kým počet lekárov a administratívnych pracovníkov stúpa, počet zdravotných sestier klesá, čo znižuje výkonnosť nemocníc.
Šaško oznámil dohodu poisťovní s hospicmi Čítajte Väčšina nemocníc je financovaná prostredníctvom paušálnych platieb za očakávanú produkciu, nie za reálne výkony. Tento model nemotivuje nemocnice k vyššej efektívnosti.
Neprehľadné zmluvy, rôzne výšky úhrad
Od apríla 2025 sa má začať zavádzať systém DRG (Diagnosis Related Groups), ktorý zabezpečí platby na základe skutočne vykonanej starostlivosti. V úvodnej fáze pokryje 15 percent výkonov, napríklad pôrody či výmeny kĺbov, a do roku 2027 by mal DRG tvoriť až 40 percent úhrad.
Revízia zároveň poukazuje na neprehľadné zmluvy medzi nemocnicami a zdravotnými poisťovňami. Rovnaké výkony sú preplácané v rôznych výškach – dokonca aj v rámci jednej poisťovne.
VšZP by v roku 2023 mohla ušetriť 27,6 milióna eur, ak by sa úhrady nastavili spravodlivo a transparentne. Priemerný vek nemocničných budov presahuje 50 rokov, pričom mnohé sú v zlom technickom stave a nespĺňajú dnešné štandardy.
Investičné dlhy, prenájmy pod cenu
Investičný dlh sa odhaduje na 4,5 až 7,1 miliardy eur. Niektoré nemocnice zároveň prenajímajú priestory súkromníkom pod trhovou cenou, hoci ide o vysoko ziskové prevádzky (napr. CT, MR, laboratóriá).
Chýbajú aj jasné pravidlá pre výber riaditeľov, ktorí sa v priemere menia každé dva roky, čo oslabuje strategické riadenie.
Viac sa dočítate na https://sita.sk/vzdravotnictve/nemocnice-maju-miliardove-dlhy-stat-navrhuje-systemove-zmeny/
