BRATISLAVA. Slováci budú mať možnosť odmietnuť zber ich údajov za účelom poskytnutia energopomoci od štátu. Parlament vo štvrtok schválil pozmeňujúci návrh opozičného hnutia Progresívne Slovensko k zbere údajov pre potreby adresnej energopomoci.
Uviedli to opoziční poslanci z PS Ivan Štefunko a Ján Hargaš.
Zneužitie dát
Zákon o zbere údajov pre potreby adresnej energopomoci, ktorý vo štvrtok schválili poslanci Národnej rady, umožňuje Ministerstvu hospodárstva (MH) SR zbierať údaje o príjmoch, dávkach a majetku Slovákov.
„V Progresívnom Slovensku od začiatku hovoríme, že energetická pomoc má byť adresná. Štát nemá dotovať ceny energií ľuďom, ktorí to nepotrebujú. Žiaľ, vláda doteraz konala inak a premrhala tak miliardy eur,“ upozornil Štefunko.

Navrhovanú zmenu v prístupe vlády víta, no zároveň rozumie ľuďom, ktorí sa obávajú, že by informácie o ich príjmoch mohli byť zneužité.
PS preto predstavilo vlastný pozmeňujúci návrh k energopomoci, v rámci ktorého budú mať ľudia možnosť rozhodnúť sa, že svoje údaje MH neposkytnú, ak to rezortu oznámia do konca apríla. Zároveň to podľa nich neznamená, že sa tým vzdávajú nároku na energopomoc.
„Chápeme, že najmä po stále nedoriešenom napadnutí katastra niektorí ľudia nedôverujú tomu, že štát vie ochrániť ich údaje. Je podľa nás správne, aby ľudia dostali možnosť odmietnuť takýto široký zber údajov o nich,“ spresnil Hargaš.
V nadväznosti na to vyzval vládu, aby prijala prísnejšie bezpečnostné opatrenia, nech sa neudeje nič podobné ako pri katastri.
„Podobné fiasko si už naozaj nemôžeme dovoliť, kyberbezpečnosť musí táto vláda konečne zobrať vážne,“ uzavrel.
Ohrozené malé firmy
Transakčná daň je likvidačná pre všetky slovenské firmy, no najmä pre tie malé. Opoziční poslanci z Progresívneho Slovenska (PS) vyzvali vládu, aby ju zrušila, keďže podľa nich nemá žiadny hospodársky ani sociálny zmysel.
PS vo štvrtok predložilo v Národnej rade (NR) SR pozmeňovací návrh k zákonu, ktorý rieši financovanie miestnych samospráv a zrušenie transakčnej dane k 1. máju tohto roka. Daň, ktorú ľudia dovtedy zaplatia, by sa im podľa tohto návrhu mala vrátiť.
„Koalícia si uvedomuje v akom stave sú naše firmy a domácnosti po cenovom náraste a Ficovej drahote so zvýšenou daňou z pridanej hodnoty (DPH). Toto už bude posledný klinec do rakvy našej ekonomiky. Chcem vyzvať aj z tohto miesta všetkých koaličných poslancov a špeciálne poslancov SNS a poslancov Hlasu, aby podporili náš pozmeňovací návrh a zrušili transakčnú daň,“ uviedol predseda PS Michal Šimečka.
Kozmetické zmeny
Návrh zákona o prioritných okresoch, o ktorom rokuje parlament, prináša podľa opozičného Progresívneho Slovenska (PS) viaceré riziká. Vyzvali preto ministra investícií Samuela Migaľa (nezávislý), aby návrh zákona stiahol.
„Kým dnes sa o balík pomoci pre menej rozvinuté regióny delí 19 okresov, po novom sa o rovnaké zdroje bude deliť až 25. Návrh tiež žiadnym spôsobom nerieši adresnosť regionálnej pomoci a vyhodnocovanie jej dosahov na konkrétnych ľudí, firmy a obce. Návrh sa namiesto toho sústredí na kozmetické zmeny, ako je zmena názvu zákona či zmena kritérií pre zoznam okresov, ktoré však neriešia súčasné nedostatky,“ uviedla poslankyňa PS Jana Hanuliaková.
PS preto vyzvalo ministra Migaľa, aby návrh zákona stiahol a prípadne dopracoval. „Verím, že sa jeho vyjadrenie o tom, že dokáže konať bez politických záväzkov, prejaví hneď pri prvom návrhu zákona, ktorý mu ostal na stole. V prípade, že tak učiní, radi mu pri príprave novej legislatívy podáme pomocnú ruku,“ doplnila Hanuliaková.
Predkladateľom návrhu zákona je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR. Zákon zavádza a definuje prioritné okresy, keďže súčasná definícia najmenej rozvinutých okresov nie je podľa predkladateľa návrhu dostačujúca. Návrh zákona zároveň stanovuje, že postavenie regiónov by sa malo hodnotiť na základe ukazovateľa regionálneho rozvoja.
Podľa MIRRI sa návrhom zákona menia najmenej rozvinuté okresy na prioritné. „Úpravou zároveň zavádzame ďalšie ukazovatele, ktoré by lepšie a jasnejšie hodnotili tie okresy, ktoré potrebujú adresnejšiu pomoc štátu. Pohľad miery nezamestnanosti by už nemal byť jediným kritériom pomoci a podpory. Návrh totiž počíta s ďalšími, ako napríklad sociálna či vzdelanostná úroveň v okrese,“ reagoval odbor komunikácie MIRRI.
Rezort sa však prípadným návrhom na vylepšenie zákona nebráni. „Chceme tento zákon ešte vylepšiť, preto sme pripravení vypočuť si a zapracovať návrhy či prípadné riešenia, ktoré by tomuto zákonu pomohli, keďže sa priamo dotýka našich regiónov,“ doplnilo ministerstvo.