Keď stovky zamestnancov investičnej banky Lehman Brothers v polovici septembra 2008 so škatuľami v rukách opúšťali jej centrálu, vedeli, že do práce sa už nevrátia.
Štvrtá najväčšia investičná banka v USA vyhlásila bankrot, pretože nedokázala uhrádzať záväzky, ktoré sa pohybovali v stovkách miliárd dolárov. V čase krachu mala 25-tisíc zamestnancov a aktíva v hodnote 639 miliárd dolárov. Ako mohla taká veľká finančná inštitúcia skolabovať?
Príbeh Lehman Brothers opisujeme v seriáli Podfukári, v ktorom sa venujeme najznámejším finančným podvodníkom zo sveta a Slovenska.
V článku sa dočítate:
- Ako sa z obchodníka z bavlnou stala veľká banka,
- prečo sa Lehman Brothers pustila do rizikových hypoték,
- prečo žiadala americkú vládu o záchranu,
- ako dopadli jej vrcholoví manažéri.
Od bavlny na Wall Street
Lehman Brothers nebola bankou od začiatku. Ako napovedá názov, firmu založili bratia Lehmanovci, a to Henry, Emanuel a Mayer. Do Ameriky prišli z Nemecka a v roku 1844 si v štáte Alabama otvorili obchod so zmiešaným tovarom.
Ich zákazníci namiesto peňazí platili bavlnou, ktorá sa na juhu USA vo veľkom pestovala, preto s ňou Lehmanovci začali obchodovať. Sortiment neskôr rozšírili, napríklad o kávu či železničné dlhopisy, a keď sa na sklonku 19. storočia presťahovali na Wall Street, rozbehli aj bankové služby.
V priebehu 20. storočia Lehman Brothers expandovala, pričom využívala rast americkej ekonomiky. Prežila veľkú hospodársku krízu v 30. rokoch a aj neskoršie menšie finančné krízy.
Na začiatku nového milénia banka naskočila na mohutnú, ale riskantnú vlnu poskytovania takzvaných subprime hypoték, ktoré sa vo veľkom predávali klientom so slabou úverovou bonitou.
Banky zabalili rizikové úvery do „krajšieho obalu“ s názvom zaistené dlhové obligácie (CDO) a spolu s bezpečnejšími dlhopismi a pôžičkami ich predávali investorom po celom svete.
Lenže stávka na „rozloženie rizika“, ktorá mala prinášať pravidelné výnosy, nevyšla. V roku 2007 sa USA dostali do hypotekárnej krízy. Dlžníci nezvládali splácať úvery na bývanie, a tak sa do straty dostali aj CDO. Navyše, investori ani poriadne nevedeli, čo tieto balíky obsahujú.
Rast až na hranu
Lehman Brothers sa v hypotekárnych cenných papieroch vo veľkom angažovala. V rokoch 2003 a 2004 dokonca kúpila päť menších poskytovateľov úverov na bývanie. V roku 2006 mala v rizikových hypotékach zainvestovaných 146 miliárd dolárov.
Banka za ten istý rok vykázala rekordný zisk 4,2 miliardy dolárov pri tržbách 19,3 miliardy dolárov. Na začiatku roka 2007 sa kurz jej akcií vyšplhal až na 86 dolárov a jej trhová kapitalizácia dosiahla 60 miliárd dolárov.
Lenže práve v tom čase praskla hypotekárna bublina. Objem nesplácaných úverov stúpol na sedemročné maximum. Manažéri Lehman Brothers sa mierne vyľakali a zbavili sa dvoch hypotekárnych divízií. Prepustili 1200 ľudí.
Na konci roka 2007 sa zdalo, že situácia na hypotekárnom trhu sa upokojila. Lehman Brothers medzičasom nakúpila do portfólia hypotekárne cenné papiere za 85 miliárd dolárov. Jej akcie opäť rástli.
Problém bol, že banka sa nezbavila ďalšej časti svojho toxického hypotekárneho nákladu v podobe CDO. Okrem toho, na začiatku roka 2008 naďalej investovala s extrémne vysokou finančnou pákou.
Inými slovami, požičiavala si veľké sumy bez adekvátneho finančného krytia. V tom čase mala na každý dolár vlastného kapitálu dlh 30 dolárov. To ju robilo mimoriadne zraniteľnou voči možným stratám.
V marci 2008 sa akcie Lehman Brothers prepadli o 48 percent, lebo na burze sa už špekulovalo, že môže skrachovať alebo ju kúpi konkurencia. Následne zakladateľ hedžového fondu Greenlight Capital David Einhorn rozvíril pochybnosti o jej finančnom zdraví, keď upozornil na podozrivé účtovníctvo a nadhodnotené aktíva.
Einhorn si tiež všimol, že manažéri banky skrývali straty a podhodnocovali riziká spojené s hypotekárnymi aktívami. Svoje zistenia zužitkoval tak, že akcie Lehman Brothers začal shortovať, teda stavil na pokles ich hodnoty.
