BRATISLAVA. Ropa zaznamenala v minulom týždni prudký takmer 10- percentný pokles.
Americká zmes WTI spadla miestami pod 62 dolárov a európsky benchmark Brent klesol až k méte 65 dolárov, čo predstavuje najnižšie úrovne od leta 2021.
Straty komodity boli koncentrované do dvoch posledných obchodných dní predchádzajúceho týždňa, počas ktorých komodita stratila takmer 14 percent.
Následok Trumpovho "oslobodenia"
Ako uviedol analytik J&T Banky Stanislav Pánis, išlo o reakciu na kroky Bieleho domu ohľadne protekcionizmu v zahraničnom obchode, keď prezident Donald Trump počas 2. apríla, ktorý nazval „Dňom oslobodenia“ vyhlásil výrazne vyššie dovozné clá voči hlavným obchodným partnerom oproti tým najpesimistickejším predpokladom.
Efektívna colná sadzba v Spojených štátov narastie z úrovní približne 2,5 percenta nad 22 percent, čo je najvyššia úroveň od roku 1909.
Clá sú dokonca vyššie ako počas ekonomicky katastrofického obdobia Veľkej depresie v 30. rokoch minulého storočia, k čomu prispel práve rozmach ochranných opatrení v zahraničnom obchode.

Predstavujú ekvivalent najväčšieho zvýšenia daní pre americké domácnosti a podniky od roku 1968.
„Tento krok americkej administratívny výrazne poškodí miestnu ekonomiku, ktorej výhľad rastu sa dramaticky zhoršil a rastie pravdepodobnosť recesie v nej, podľa niektorých odhadov sa posúva nad 50 percent. Navyše zasiahnuté krajiny majú plány prijímať odvetné protiopatrenia (Čína ich už oznámila v závere minulého týždňa), čo bude znamenať obchodnú vojnu, s negatívnym dopadom na globálny hospodársky rast a teda aj dopyt po rope,“ uviedol Pánis.
Viac ťažby
Druhým signifikantným faktorom, ktorý tlačil cenu ropy nadol, bolo podľa neho prekvapujúce rozhodnutie ôsmych kľúčových členov kartelu OPEC+ na čele so Saudskou Arábiou a Ruskom o trojnásobne rýchlejšom raste ťažby od mája oproti pôvodným plánom.
Teda o 411-tisíc barelov denne oproti rádovo 140-tisícom. „Zdá sa, že kartel chce naznačiť, že je ochotný vydržať aj pre ich rozpočty bolestivý pokles cien na určitý čas, aby vytvorili tlaky na nečlenské krajiny a donútili ich obmedziť ostatný dynamický rast ťažby. OPEC sa týmto chce pobiť o svoj klesajúci trhový podiel,“ konštatoval Pánis.

Situácia na trhu je podľa analytika 365.bank Tomáša Boháčka plne určovaná vývojom obchodnej politiky USA.
Predstavenie reálnych 10-percentných úrovní amerických ciel na importy zo zvyšku sveta a vyšších sadzieb na vybrané krajiny vrátane EÚ, alebo Číny, spôsobilo zhoršenie ekonomických očakávaní a vzostup rizika ekonomickej recesie.
„Napriek vylúčeniu colnej záťaže na ropu a plyn, dopyt po energiách v slabnúcej ekonomike a pri vyššej inflácii, je vždy nižší, na čo reagovali aj ceny ropy. K negatívnemu sentimentu prispelo aj rozhodnutie Organizácie krajín vyvážajúcich ropu a ich spojencov (OPEC+) navýšiť od mája produkciu. To navyšuje očakávaný prebytok, ktorý vidíme na trhu s ropou v tomto roku,“ uzavrel Boháček.