Automaty na kávu sú bežnou a niekde aj jedinou voľbou, ak čakáte na stanici na autobus či u lekára na vyšetrenie. Na Slovensku sa objavili už na začiatku 90. rokov, inšpirácia pre ne vraj pochádza z Talianska.
Tento biznis bol dlho roztrieštený medzi desiatky malých firiem. Postupne sa koncentruje do rúk veľkých hráčov. Najnovšie doň vstúpila česká Kofola. Kto teda ovláda tento trh, na čom sa najviac zarába a akými trendmi sa kávomaty riadia?
V článku sa dozviete:
- Prečo trh s kávomatmi ovládli veľké firmy,
- ako sa vyberajú vhodné lokality,
- prečo je espresso z automatu lacnejšie ako v kaviarni?
Veľkí hráči ovládajú trh
V súčasnosti je na Slovensku v prevádzke rádovo niekoľko tisíc kávomatov. Presný počet sa zisťuje ťažko, prevádzkovatelia ho prezradiť nechcú. Navyše, cez výdajné (takzvané vendingové) automaty predávajú aj chladené nápoje či snacky.
Káva je však top. „Prevádzkujeme aj automaty na nápoje, napríklad na Red Bull, ale kávomaty víťazia,“ hovorí konateľ spoločnosti Dallmayr Robert Tkáč.
Sám v tomto biznise začínal v roku 1996 a keď firmu o jedenásť rokov neskôr predával nemeckému investorovi, mal v Bratislave a okolí štyri stovky výdajných automatov: „Boli sme však stále malá slovenská firma a nemohli sme konkurovať veľkým zahraničným hráčom so silným kapitálom a inováciami.“
Aj najväčšiu sieť s ôsmimi tisíckami výdajných automatov vybudoval domáci hráč, rodinná firma Aso Vending. Jej zariadenia obslúžia 150-tisíc zákazníkov denne, tržby z nich vlani presiahli 18,7 milióna eur a firma zaznamenala 1,3-miliónový zisk.
Aso Vending v marci tohto roka kúpila Kofola, ktorá tým sleduje posilňovanie svojho vlastného biznisu s kávou. „Vending považujeme za veľmi perspektívny predajný kanál,“ uviedol generálny riaditeľ Kofoly Daniel Buryš.
Českého majiteľa má tiež ďalší veľký hráč v tomto biznise. Sieť Very goodies so štyrmi tisíckami automatov ovláda minerálková firma Mattoni. V sieti Kávomaty, ktorú pôvodne rozbiehal Peter Grondžák z Kežmarku, sa zasa investorsky angažovala skupina St. Nicolaus, patriaca do portfólia podnikateľov okolo Jána Sabola.
Okrem veľkých firiem na trhu s automatmi stále pôsobia desiatky malých hráčov. Niektorí majú zopár desiatok automatov v jednom regióne či len v jednom meste. A sú medzi aj živnostníci, ktorí vlastnia dva-tri výdajné automaty.
Kočner, Hatina, Kmotrík. Kto vlastní a predáva slovenskú minerálnu vodu? Čítajte Servis podľa počtu porcií
Základom úspechu v tomto biznise je mať automat v dobrej lokalite. Ideálne v takej, kde sa pohybuje veľa ľudí: autobusové a železničné stanice, nemocnice, veľké fabriky, obchodné centrá, kancelárske budovy.
O umiestnenie vo verejných inštitúciách i v súkromných priestoroch sa pritom zvykne súťažiť. Ak nerozhodujú kontakty a známosti, prihliada sa najmä na rozsah ponúkaného sortimentu a kvalitu servisu.
„Niektoré automaty stačí navštíviť jeden až dvakrát za týždeň, pri iných potrebujete byť každý deň,“ vysvetľuje marketingový riaditeľ Very goodies Radoslav Bosák.
Podľa Tkáča sa servis automatov prispôsobuje počtu porcií, ktoré sa v ňom predajú. Na frekventovaných miestach je bežné, že kávovar sa dopĺňa dvakrát za týždeň. Musí sa udržiavať v čistote a odvápňovať.
V nevýhode sú prevádzkovatelia, ktorí majú automaty „z druhej ruky“. Častejšie sa kazia, nie sú na ne už náhradné dielce, prípadne sú zastarané, a tak berú len mince, nedá sa v nich platiť bankovou kartou či mobilom. Moderný výdajný automat stojí 4,5 tisíca až päťtisíc eur, čo je trikrát viac ako v 90. rokoch, vyratúva Tkáč.
Trh s kávomatmi ovládajú veľké nápojové a kávové firmy aj zo zahraničia. (zdroj: SME/Marko Erd)
