Americký prezident Donald Trump začiatkom apríla rozpútal obchodnú vojnu na všetky svetové strany. Na takmer všetky tovary a služby z Európy uvalil 20-percentné a na automobily, hliník a oceľ dokonca 25-percentné clo.
Americké clá zasiahnu až 70 percent exportu z Európskej únie do USA v objeme 380 miliárd eur. Eurokomisár pre obchod a hospodársku bezpečnosť Maroš Šefčovič sa v posledných týždňoch pokúšal vyrokovať s USA zmiernenie ciel, ale neuspel.
„Trumpovi vyhovuje svet, kde budú platiť zákony džungle s právom silnejšieho, ktorý vnúti slabšiemu súperovi svoje podmienky,“ povedal v rozhovore pre INDEX bývalý minister financií Ivan Mikloš.
USA si podľa neho ako ekonomicky najsilnejšia krajina na svete môžu diktovať podmienky a budú z toho profitovať: „Je to perverzná logika, ale Trump zjavne takto uvažuje.“

EÚ zatiaľ nemieni pristúpiť na hru „oko za oko“ a neplánuje rovnaké odvetné opatrenia na americký dovoz do Európy. Pasívna však ostať tiež nemieni. V médiách a kuloároch sa diskutuje o tom, aké tromfy použije.
V článku sa dočítate:
- Aké clá voči americkým dovozom prijme EÚ,
- ako funguje digitálna daň,
- koľko by mohli na nej zaplatiť Meta či Apple?
Eurokomisia chce ďalej vyjednávať
Ševčovič zatiaľ oficiálne prezradil, že odvetné clá na oceľ a hliník sa dotknú importu z USA v hodnote bezmála 26 miliárd eur. O clách na iné produkty nehovoril.
Podľa portálu Politico sa Európska komisia chystá zaviesť 25-percentné clo napríklad na americkú sóju, kukuricu, tabak, lode, plasty a textil. Zo zoznamu pritom vyškrtla bourbon, pretože Trump hrozil 200-percentným clom na európske víno. Finálny zoznam produktov by mal byť známy v stredu.
Na druhej strane, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová cez víkend povedala, že USA ponúkli nulové clá na priemyselný tovar ako autá, chémiu či plasty. „Európa je vždy pripravená na dobrý obchod,“ uviedla s tým, že Brusel je otvorený ďalším rokovaniam vedúcim k zmierneniu colnej vojny.
EÚ má okrem vyjednávania a ciel v talóne aj ďalšie nástroje, ktoré môžu Trumpa prinútiť k ústupkom. Týkajú sa pilierov americkej ekonomiky, teda veľkých technologických firiem, ako sú Meta (Facebook), Google, Amazon či Apple. Možnosť zaviesť pre ne celoeurópsku digitálnu daň, spomenul nemecký minister hospodárstva Robert Habeck.