Miroslav Trnka. (zdroj: Hej, Ty!)Skúsili by ste vymenovať firmy alebo výrobky zo Slovenska, ktoré sú známe aj za našimi hranicami a poznajú ich napríklad aj za oceánom? Veľa ich nebude. Pokojne by vám na to stačili prsty jednej ruky.
Do tejto skupiny môžeme zaradiť produkty softvérovej spoločnosti Eset. Firma sa dokázala uchytiť aj v globálnom meradle. Na začiatku jej príbehu stál Miroslav Trnka. Podnikateľ z Trnavy sa vypracoval medzi najbohatších ľudí krajiny.
Na rozdiel od iných slovenských superboháčov mu nepomohli štátne zákazky, privatizácia či obchody na hranici zákona. Paradoxne, časť spoločnosti ho vníma ako oligarchu, ktorý ťahá za nitky. Je to naozaj tak?
- Príbeh Miroslava Trnku sledujeme v ďalšej časti seriálu Magnáti .
Služba za fľašu alkoholu
Ak by Miroslav Trnka začal písať svoj príbeh v USA, možno by ho dnes prirovnávali k takým technologickým gigantom ako Steve Jobs či Bill Gates. Podobne ako oni biznis rozbiehal doma „na kolene“.
Absolvent automatizovaných systémov riadenia na Slovenskej technickej univerzite (STU) v Trnave zastával po škole klasické pracovné pozície. Pracoval vo výpočtovom stredisku Trnavských automobilových závodov a na Katedre informatiky Materiálovo-technologickej fakulty STU.
Po večeroch sa však venoval programovaniu. Cestu k tomuto koníčku mu otvoril jeho otec. Trnka s ním však nevyrastal, keďže jeho otec po roku 1968 emigroval a žil v Holandsku.
„Bol som dieťa, ktoré sa o všetko zaujímalo, navštevoval som rozličné krúžky, prírodovedné nevynímajúc, ako decko som mal neuveriteľný hlad po informáciách. Niekedy premýšľam, kde by som skončil, keby už v tom období bol internet,“ spomínal Trnka v roku 2007 v rozhovore pre denník Sme.
Začal ako 16-ročný a ručne nahadzoval inzeráty. Dubec vedel, na čo staviť Čítajte Práve jeden z krúžkov ovplyvnil jeho biznisovú dráhu. V počítačovom klube sa totiž spoznal s Petrom Paškom. Práve s ním začali vytvárať antivírusový program. Dialo sa to ešte pred pádom režimu v roku 1987.
„Vtedy sa antivírusové programy ovládali z príkazového riadka. My sme dostali nápad vytvoriť prostredie, ktoré by bolo ,používateľsky prítulné‘. Keďže v tom čase bol veľmi populárny televízny seriál Nemocnica na okraji mesta, nazvali sme ho Nemocnica na okraji disku, teda NOD,“ spomínal Trnka v roku 2007 pre magazín Profit.
Program, ktorý sa dal ovládať myšou, ponúkal nielen diagnostiku počítačových vírusov, liečbu, ale aj prevenciu, všetko pod jednou strechou. „V tom sme boli prví na svete,“ hovoril Trnka.
Ako vysvetľoval, program najprv inštalovali v počítačoch známych či ľudí, ktorým sa „pokazili“ počítače. Ako odmenu dostávali symbolickú stokorunáčku alebo aj fľašu alkoholu.
Už za socializmu sa program spolu s Petrom Paškom pokúšali predávať aj oficiálnou cestou: „Snažili sme sa využiť všetky možné kanály – Datasystém, družstvá slušovického typu alebo iné pridružené výroby. Ale profit z toho bol minimálny. Veľmi dobrým kanálom bol jeden odborný magazín, ktorý sa to snažil rozosielať na disketách.“
Spolumajiteľ Esetu Miroslav Trnka. (zdroj: SME/Marko Erd)Eset na scéne
Po Nežnej revolúcii sa Trnkovi a Paškovi otvorili nové možnosti. „Začali sme aj s inzerciou. Tá bola v tom čase zázračne účinná,“ spomínal v roku 2006 pre denník Sme. Za inzerát v novinách zaplatili päťtisíc slovenských korún, ktoré sa im do dvoch dní vrátili cez zvýšený predaj antivírusového programu.
„V roku 1991 naše príjmy z predaja programu prevýšili príjmy z našich zamestnaní. V tom roku sme zarobili náš prvý milión,“ hovoril Trnka s tým, že začali prehodnocovať priority.
„Uvedomili sme si, že programovaniu nášho antivírusu venujeme len časť svojho dňa a zvyšok trávime niekde inde úplne neefektívne za pár šupov,“ dodal.
V roku 1992 tak Trnka s Paškom založili Eset spolu s tretím spoločníkom, Rudolfom Hrubým. Toho pribrali, aby pracoval na ekonomickom softvéri.
„Všetci majitelia sme boli vo firme normálne zamestnaní. Okrem toho, začiatkom deväťdesiatych rokov označenie podnikateľ nebola až taká pocta. Lebo sa vyrojilo veľa podnikavcov, ktorí nečestnými metódami rýchlo prišli k peniazom,“ vracal sa k začiatkom Trnka v roku 2015 v rozhovore pre týždenník Trend.
Aj keď sa v médiách objavila informácia, že názov firmy Eset bol vytvorený ako skratka a mal znamenať Essential Security against Evolving Threats, nebolo to tak. Podľa Trnku sa inšpirovali menom egyptskej bohyne Eset, ktorá mala v starovekom Egypte postavenie ochrankyne a liečiteľky.
Miroslav Trnka na archívnej snímke. (zdroj: Samo Trnka)Beh na dlhé trate
Eseťáci zvolili konzervatívnu stratégiu.
„Začínali sme naozaj z ničoho. Nechceli sme sa zadlžovať, všetko, čo sme zarobili, sme vložili späť do firmy. Nenáhlili sme sa, od začiatku sme vedeli, že bežíme dlhú trať. Trvalo to dlho, občas to bolelo, ale výsledok je príjemný,“ spomínal Trnka v roku 2006.
Kým iné slovenské firmy sa mohli opierať o štátne zákazky či domáci trh, Eset musel rozšíriť okruh zákazníkov o zahraničie. Trnka spomína, že v tomto smere mu pomohol krok, ktorý urobil ešte v roku 1997.
