BRATISLAVA. Slovensko čelí vážnemu problému s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov, najmä v odvetviach výroby a dopravy.
Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) vo svojom najnovšom Analytickom komentári upozorňuje, že zamestnávanie zahraničných pracovníkov predstavuje efektívne a nevyhnutné riešenie.
Starnutie populácie
Tento krok je kľúčový nielen pre špecializované pozície, ale aj pre pracovné miesta, ktoré dlhodobo nie sú atraktívne pre domácich uchádzačov.
Za posledné desaťročie došlo na Slovensku k výraznému nárastu zamestnanosti v dôsledku rastu ekonomiky. Tento trend však v súčasnosti stagnuje, ba dokonca klesá, a to najmä v súkromnom sektore. Príčinou sú demografické zmeny vrátane starnutia populácie, ako aj opakované zásahy štátu do podnikateľského prostredia.
„Pracujúcich do roku 2040 z dôvodu demografie výrazne ubudne. Slovenskí zamestnávatelia pritom už dnes pociťujú výrazný nedostatok pracovných síl – napríklad len v sektore dopravy evidujeme viac než 16 400 neobsadených pozícií. To je štrukturálny problém, ktorý brzdí produktivitu ekonomiky a negatívne ovplyvňuje kvalitu života i verejné financie. Je preto potrebné realizovať opatrenia na zvýšenie dostupnosti pracovnej sily,“ uviedol viceprezident RÚZ Pavol Piešťanský.
Medzi kľúčové riešenia, ktoré RÚZ navrhuje, patrí prepojenie vzdelávacieho systému s požiadavkami trhu práce, redefinícia spoločenskej objednávky, zmeny v dôchodkovom systéme, integrácia dlhodobo nezamestnaných a zvýšenie podielu pracovníkov z tretích krajín.
Slovensko dlhodobo zaostáva
Zatiaľ čo mnohé krajiny EÚ úspešne využívajú prácu cudzincov, Slovensko dlhodobo zaostáva.
Podľa údajov k 1. januáru 2024 žili na Slovensku iba 4 % cudzincov – 2,9 % z krajín EÚ a len 1,1 % z tretích krajín. V porovnaní s Rakúskom (22 %) alebo Nemeckom (20 %) sú tieto čísla výrazne nízke.
„Historické skúsenosti ukazujú, že migrácia môže mať pre krajinu pozitívne ekonomické efekty. Mnohé krajiny, ako Nemecko, Poľsko či Česko, úspešne využívajú migráciu ako nástroj na posilnenie ekonomík a trhu práce. Slovensko však čelí nielen nízkej miere migrácie, ale aj výraznému odlivu vlastnej pracovnej sily. V zahraničí žije približne 300-tisíc Slovákov, pričom nedokážeme prilákať dostatočný počet odborníkov zo zahraničia,“ upozorňuje Piešťanský.
V Českej republike pracuje zhruba jeden milión cudzincov, čo predstavuje 19 % pracovnej sily. Na Slovensku je to len okolo 115-tisíc osôb, teda približne 5 % pracujúcej populácie. „Tento rozdiel poukazuje na obrovský nevyužitý potenciál Slovenska v oblasti zahraničných pracovníkov,“ dopĺňa Piešťanský.
Od 15. júla 2024 platí novela zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, ktorá zjednodušuje administratívne postupy pri zamestnávaní cudzincov. „Došlo k zrýchleniu nástupu do práce, skráteniu lehoty na rozhodnutie o žiadosti z 90 na 60 dní a zjednodušeniu procesu udeľovania modrých kariet pre vysokokvalifikovaných pracovníkov, ktoré sa teraz môžu udeľovať až na päť rokov. Napriek tomu Slovensko v tejto oblasti stále zaostáva,“ uviedol hlavný ekonóm RÚZ Alexander Karšay.
Atraktívnejšie podmienky
Zamestnávatelia apelujú na vládu, aby vytvorila atraktívnejšie podmienky pre zahraničných pracovníkov. „Zjednodušenie administratívnych procesov, lepšia integrácia a modernizácia migračnej politiky môžu posilniť konkurencieschopnosť Slovenska v boji o zahraničné talenty,“ uzatvára Piešťanský.
RÚZ vo svojom komentári zároveň navrhuje sériu konkrétnych opatrení, ktoré by mohli prispieť k zlepšeniu dostupnosti pracovnej sily. Medzi prioritami je zavedenie stabilného a prepojeného systému inklúzie na trhu práce, ktorý by efektívnejšie zapájal všetky skupiny obyvateľstva. Kľúčové je aj zvyšovanie kvality vzdelávacieho procesu na všetkých úrovniach a jeho tesnejšie prepojenie s praktickými požiadavkami zamestnávateľov.
Zamestnávatelia zároveň požadujú zefektívnenie procesu prijímania cudzincov, vrátane skracovania lehôt, znižovania administratívnej záťaže a lepšej koordinácie medzi zapojenými inštitúciami. RÚZ sa zasadzuje aj za výrazné obmedzenie možnosti predčasného dôchodku, prípadne jej úplné zrušenie, keďže súčasná demografická situácia a stav verejných financií neumožňujú prichádzať o dostupnú pracovnú silu.
Ďalším opatrením je prirodzená redukcia zamestnancov vo verejnom sektore prostredníctvom ich postupného odchodu do dôchodku – v horizonte 13 rokov ide o potenciál až 100-tisíc osôb, ktorých pozície by sa nahrádzali len čiastočne alebo vôbec. RÚZ napokon navrhuje aj zvýšenie veku odchodu do dôchodku o jeden až dva roky nad rámec aktuálne platnej legislatívy.
