BRATISLAVA. Deň Zeme je príležitosťou zamyslieť sa nad tým, ako veľmi sme prepojení s prírodou – a či ju máme vo svojom živote naozaj prítomnú.
Medzinárodný prieskum, ktorý porovnáva 39 krajín, ukazuje, že Slovensko patrí medzi štáty s častejším kontaktom s prírodou.
Pravidelný čas v prírode
Pre niekoho je to každodenný zvyk, pre iného únik z mesta cez víkend – trávenie času v prírode je neoddeliteľnou súčasťou života mnohých ľudí po celom svete.
Či už ide o les, park, záhradu alebo hory, príroda nám ponúka nielen priestor na oddych, ale aj možnosť načerpať energiu a upokojiť myseľ. Takmer polovica svetovej populácie uvádza, že pravidelne trávi čas v prírode.
Na základe tohto prieskumu sa Slovensko umiestnilo na 6. mieste, čím sa radí medzi krajiny s častejším kontaktom s prírodou. Takmer dve tretiny obyvateľov Slovenska tvrdia, že prírodu často navštevujú. Ďalšia štvrtina sa dostane do kontaktu s prírodou aspoň občas, no nájde sa aj skupina — približne každý desiaty — ktorá prírodu takmer nikdy nenavštevuje.
Globálny rebríček v kontakte s prírodou vedie Paraguaj. Na ďalších priečkach sa umiestnili India, Slovinsko a Fínsko.
V Slovinsku, kde viac než polovicu územia tvoria lesy, je príroda dostupná aj v mestách a pohyb vonku je podporovaný bezpečným prostredím a životným štýlom.
Vo Fínsku je príroda pevnou súčasťou kultúry – aktivity ako člnkovanie či zber plodov sú bežné. Paraguaj si udržiava množstvo zelene aj v urbanizovaných oblastiach, pričom domy so záhradami sú veľmi obľúbené.
Rýchla urbanizácia a nedostatok zelene
Naopak, Thajsko, Vietnam a Indonézia, krajiny z regiónu Ázie a Pacifiku, patria medzi tie, kde je kontakt s prírodou najnižší.
Hlavnými dôvodmi sú rýchla urbanizácia, nedostatok zelene v mestách a dôraz na hospodársky rast, ktorý často preváži nad environmentálnymi otázkami. Svoje zohrávajú aj kultúrne zvyklosti – mladí trávia viac času v interiéri a vyhýbajú sa silnému slnečnému žiareniu.
Zatiaľ čo vo svete trávi čas v prírode pravidelne len necelá polovica ľudí, na Slovensku sú to takmer dve tretiny. Ľudia žijúci na Slovensku nielen častejšie chodia do prírody, ale aj menej ich priznáva, že ju navštevujú len zriedkavo alebo vôbec.
Vek zohráva významnú úlohu v kontakte s prírodou. Ľudia nad 55 rokov sú u nás najčastejšími návštevníkmi prírody. Aj medzi vyššími vekovými kategóriami (65+) sú čísla pomerne vysoké. Podobný trend sa objavuje aj vo svete, no nie až tak výrazne – v globálnom meradle trávi čas s prírodou pravidelne menej ako šesť z desiatich seniorov.
Najmenší kontakt s prírodou majú mladí
Naopak, najmenší kontakt s prírodou majú mladí ľudia vo veku 18 až 34 rokov – len niečo vyše dvoch pätín uvádza, že do prírody chodia pravidelne. Hoci sú kľúčovou cieľovou skupinou environmentálnych kampaní, ich vzťah k prírode sa v praxi ukazuje ako najslabší.
Na Slovensku je situácia o čosi pozitívnejšia. Mladí ľudia na Slovensku síce v prírode netrávia toľko času ako staršie generácie, ale oproti svojim rovesníkom v iných krajinách sú na tom lepšie.
Zamestnanecký status tiež ovplyvňuje, ako často ľudia trávia čas v prírode – dôchodcovia a zdravotne znevýhodnení trávia v prírode najviac času, nasledujú zamestnaní na plný úväzok, zatiaľ čo študenti, ženy v domácnosti a nezamestnaní najmenej.
Väčšina ľudí na svete verí, že ich konanie môže pozitívne ovplyvniť životné prostredie – a tento názor je zdieľaný naprieč všetkými demografickými skupinami. Na Slovensku sa s týmto presvedčením stotožňujú približne štyria z piatich obyvateľov, a to bez ohľadu na vek.
Zaujímavé však je, že viera vo vlastný vplyv rastie spolu s frekvenciou kontaktu s prírodou. Ľudia, ktorí do prírody chodia často, sú viac presvedčení, že ich individuálne rozhodnutia majú zmysel. Ukazuje sa tak, že príroda neslúži len na oddych, ale posilňuje aj ekologické uvedomenie.
Hoci je tento trend prítomný aj vo svete, Slovensko v ňom mierne vyniká. Naznačuje to, že u nás sa záujem o prírodu a snaha konať zodpovedne stávajú bežnou súčasťou života.
Na Slovensku o čosi častejšie vyhľadávajú kontakt s prírodou ženy než muži – prírodu pravidelne navštevujú takmer dve tretiny žien, zatiaľ čo u mužov je to niečo vyše polovice. Na celosvetovej úrovni však rozdiel medzi pohlaviami prakticky mizne.
