BRATISLAVA. Podľa aktuálnych údajov Eurostatu slovenský deficit verejných financií bol v minulom roku štvrtý najväčší v Európskej únii, po Rumunsku, Poľsku a Francúzsku.
Zatiaľ čo Rumunsko čelí problémom s umiestňovaním svojich dlhopisov na trhu, Slovensko má vyššie celkové verejné zadlženie, ktoré ku koncu minulého roka dosiahlo 59,3 % HDP. V prvom štvrťroku tohto roka sa zadlženie zvýšilo nad 60 % HDP a s aprílovou aukciou dlhopisov sa blíži k 63 % HDP.
Riziková prirážka Rumunska sa pri eurových emisiách pohybuje na úrovni až 400 bázických bodov, zatiaľ čo Slovenska je to „len“ okolo 100 bodov.
Aktuálna prognóza Všeobecnej úverovej banky (VÚB) naznačuje, že verejné zadlženie by sa mohlo dostať pod 60 % HDP najskôr o sedem rokov, teda v roku 2032, pričom konsolidácia smerom k vyrovnanému hospodáreniu je plánovaná na rok 2033. Podľa analytika VÚB Michala Lehutu znižovanie deficitov komplikuje spomaľujúca sa ekonomika a obchodná vojna USA.
Nižšia DPH neznamená aj nižšie ceny, rozhodujúce sú zásahy štátu, tvrdia hotelieri Čítajte To podľa Lehutu môže ohroziť plnenie tohtoročného cieľa pre schodok na úrovni 4,7 % HDP, ako aj potrebný objem budúcoročnej konsolidácie, ktorá by podľa vlani schváleného trojročného plánu mala deficit znížiť na 3,7 %.
Ako ďalej dodal, na jeseň navyše začnú platiť sankcie ústavnej dlhovej brzdy, ktoré vyžadujú predloženie rozpočtu s vyrovnanými príjmami a výdavkami, keďže horná hranica dlhovej brzdy je na úrovni 52 % HDP.
