Keď sa vlani v marci začala kompletná rekonštrukcia železničnej trate medzi Devínskou Novou Vsou a rakúskym Marcheggom, rátalo sa, že práce potrvajú maximálne rok.
Na jeseň však bolo jasné, že termín sa nestihne, a tak sa posunul na druhý kvartál tohto roka. Hlavné práce mali byť podľa harmonogramu Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) ukončené do 17. apríla 2025, teda pred Veľkou nocou.
Ani tento termín sa nestihol. Navyše, projekt sa po novom o niečo predraží. Stavebnú firmu a železničiarov prekvapilo počasie, stav mosta cez rieku Moravu, ale aj chránené vtáky.
V článku sa dozviete:
- prečo oprava trate medzi Devínskou Novou Vsou a Marcheggom mešká,
- aké prekvapenie našli stavbári v moste cez Moravu,
- ako sa zvýšil rozpočet na projekt?
Rakúšania sú dávno hotoví
Železničná trať medzi Devínskou Novou Vsou a štátnou hranicou s Rakúskom je dlhá len 2,4 kilometra. Napriek tomu je dôležitá, pretože je súčasťou Baltsko-jadranského koridoru siete TEN-T, ktorý finančne podporuje aj Európska únia.
Zákazku štátnych ŽSR na rekonštrukciu trate za 14,1 milióna eur s DPH realizuje rakúska firma Porr.
Súčasťou projektu je elektrifikácia trate aj jej zdvojkoľajnenie. Po ukončení by po nej vlaky mali jazdiť rýchlosťou 120 kilometrov za hodinu namiesto súčasných 80 kilometrov za hodinu. Cesta z Bratislavy do Viedne by sa tak mohla skrátiť z dnešných 67 minút len na 40 minút. Taktiež by sa na ňu mala presmerovať nákladná doprava.
Rakúšania dokončili svoju časť trate už dávnejšie. S prácami začali v roku 2018. V roku 2022 ju elektrifikovali a o rok neskôr natiahli aj druhú koľaj. Teraz sa čaká na meškajúcich Slovákov.
„Aktuálne sa pracuje na mostoch aj na železničnom zvršku a spodku. Najväčší objem prác prebieha na mostoch,“ informuje hovorkyňa ŽSR Petra Lániková.
Prečo stavbári meškajú
V okolí staveniska je územie so štvrtým stupňom ochrany prírody, hniezdia tam vzácne vtáky. „Z tohto dôvodu bolo potrebné na niektorých častiach stavby práce zastaviť a v spolupráci so Štátnou ochranou prírody vykonať presun živočíchov ihneď, ako to hniezdne pomery umožňovali,“ vysvetľuje Lániková.
