BRATISLAVA. Pri riadení, správe a manažovaní štátneho dlhu SR neidentifikoval Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) významné nedostatky. Rezervy sú ale v strategickom plánovaní a transparentnom informovaní.
Vyplýva to z najnovšej kontroly NKÚ, o ktorej v piatok informovala hovorkyňa úradu Daniela Bolech Dobáková.
Profesionálne nastavený systém riadenia dlhu je podľa NKÚ kľúčový na zabezpečenie dlhodobej platobnej schopnosti krajiny.
Stratégia stará vyše desať rokov
Inštitúcie, ktoré riadia štátny dlh, musia tiež zlepšiť informovanosť o svojej činnosti smerom k verejnosti.
Strategické riadenie dlhu má na Slovensku na starosti ministerstvo financií, operatívne riadenie je presunuté na Agentúru pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) a Štátnu pokladnicu.
Po štátnych dlhopisoch sa zaprášilo. Kamenický už plánuje emisie na ďalšie roky Čítajte NKÚ pripomenul, že napriek viacerým udalostiam, ktoré mali v uplynulých rokoch výrazný vplyv na verejné financie, sa systém dlhu a likvidity riadil podľa stratégie ešte z roku 2014.
Platnosť tohto strategického dokumentu sa formálne predlžovala a nereflektoval na dynamicky sa meniacu situáciu.
„Nie je správne, že v takej vážnej oblasti, ako je riadenie štátneho dlhu, ktorý sa týka každého občana našej krajiny, fungujú zodpovedné inštitúcie bez jasnej vízie, ako zladiť príjmy a výdavky, ako nastaviť investície, využívať nové nástroje na manažovanie dlhu, či ako rozhýbať hospodársky rast. Doplatí na to každý z nás, hlavne nižšie a stredné vrstvy obyvateľov. Budúcnosť pre mladú generáciu bez zmeny riadenia krajiny je výrazne negatívna,“ zhodnotil predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Chýba verejný odpočet
Kontrolóri upozornili aj na chýbajúci verejný odpočet v tejto oblasti. Do roku 2014 bol odpočet súčasťou výročnej správy ARDAL, následne do roku 2017 bol súčasťou správy o činnosti agentúry. V nasledujúcom období však komplexný každoročný odpočet nebol zverejňovaný.
NKÚ preto odporúča ministerstvu financií zabezpečiť vypracovanie novej modernej strednodobej stratégie riadenia štátneho dlhu.
ARDAL by mal zároveň v súčinnosti s rezortom financií vypracovávať a zverejniť každoročný odpočet stratégie riadenia štátneho dlhu. Tieto materiály by mali byť podľa úradu predložené aj príslušnému parlamentnému výboru pre financie a rozpočet.
Dlh slovenskej verejnej správy v roku 2024 prekročil 59 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je viac ako 77 miliárd eur. Na každého občana SR tak pripadá dlh vo výške viac ako 14 000 eur.
Záťaž pre rozpočet
Riadenie verejného dlhu bude v roku 2025 stáť o 380 miliónov eur viac ako v predchádzajúcom roku a zaťaží štátny rozpočet sumou približne 1,65 miliardy eur, vyčíslil NKÚ.
„Vývoj nákladov na riadenie dlhu nie je vôbec pozitívny, pretože o dva roky by sa ročné náklady na jeho správu mohli šplhať až na úroveň necelých 2,5 miliardy eur,“ avizoval Andrassy.
Pripomenul, že Slovensko vychádza ako najhoršie z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií v celej Európskej únii (EÚ).
Medzi dôvody zaradil výrazné starnutie populácie a s tým spojený negatívny demografický vývoj, štedrý a finančne dlhodobo neudržateľný dôchodkový systém, či nízky hospodársky rast.
„Sme toho názoru, že je najvyšší čas predložiť reálnu cestovnú mapu, ktorá pomôže našej krajine vymaniť sa z nebezpečnej dlhovej špirály a aj vďaka konsolidačným opatreniam sa začne Slovensko správať ako dobrý hospodár, ktorý prerozdeľuje verejné zdroje efektívne a s dôrazom na ich rozvojový potenciál,“ doplnil Andrassy.
