Americký prezident Donald Trump formuje novú etapu globálnej ekonomiky. Agresívnou colnou politikou chce posilniť domáci priemysel a „vrátiť bohatstvo do Ameriky“.
Forma, akou to robí, však pripomína chaos a neistotu. Rozhodnutia sa menia z týždňa na týždeň, čo sa podpisuje pod nespokojnosť Američanov. Jeho kroky za prvých sto dní v úrade podľa prieskumu schvaľuje len 41 percent obyvateľov USA.
Chaos a neistotu, ktoré priniesol do Bieleho domu, zaobalené do drsných slov a sľubov, používal Trump desaťročia v biznise.
V očiach Američanov chcel byť vždy vnímaný ako úspešný milionár, ktorý má odvahu, kapitál a aroganciu. V skutočnosti jeho najsilnejšou devízou bol cit pre marketing.
Počas svojej kariéry jeho firmy prešli šiestimi bankrotmi vrátane krachu slávneho kasína Taj Mahal v 90. rokoch. Dokopy v nich nahromadil dlhy za päť až šesť miliárd dolárov.
Neúspechy Trumpa nikdy nebrzdili a vždy sa dokázal v biznise presadiť. Pomohla mu sebavedomá značka Trump, ktorú si budoval v americkej televízii, štedrá podpora investičných bánk a kontakty jeho otca Freda.
Jeho mantra „Nikdy sa nevzdávaj“ ho sprevádza v politike aj v biznise, ale je často prepletená s pádmi, nezdarmi a daňovými schémami.
Pod ochranou otca
Donald Trump tvrdí, že úspech v biznise si sám vydrel a pomoc od bohatého otca Freda Trumpa bola minimálna. Priznal len „drobnú“ pôžičku milión dolárov, z ktorej vytvoril „fenomenálnu spoločnosť“.
Reportéri z denníka The New York Times v roku 2018 však prelúskali stotisíc strán daňových a finančných dokumentov a zistili, že Fred Trump previedol na Donalda počas života 413 miliónov dolárov (prepočítané o infláciu do roku 2018). Inými slovami, stál za ním ako finančná studňa. A tiež ako zdroj kontaktov.
Donald Trump dostával dividendy z otcovho biznisu od troch rokov. Keď mal osem, bol z neho oficiálne milionár.
Otec mu zrejme pomáhal aj inak. Špekuluje sa, že mu vybavil, aby nemusel ísť do vojny do Vietnamu. Keď bol súčasný americký prezident na Wharton School of Business, dostali štyri odklady zo študijných dôvodov a po ukončení štúdia v roku 1968 mu pomohlo lekárske oslobodenie pre diagnózu kostných ostroh na päte.
Donald Trump vpravo so svojím otcom Fredom. (zdroj: Wikipedia)Fred Trump stál za firmou Elizabeth Trump & Son, ktorú založil v tridsiatych rokoch. Venovala sa výstavbe, správe a prenájmu bytových domov v Brooklyne, Queense a Staten Islande. Keď Donald Trump vstúpil do firmy v roku 1968, bola už etablovaným developerom.
V roku 1971 otec prenechal synovi pozíciu šéfa. Donald firmu premenoval na Trump Organization a zmenil jej smerovanie. Nechcel pokračovať v developerských projektoch v okrajových štvrtiach New Yorku. Potenciál videl v opulentných luxusných nehnuteľnostiach v srdci mesta na Manhattane či kasínach v Atlantic City.
Trump? Prezident chaosu a bankrotov Čítajte Expert na dotácie
Prvým Trumpovým projektom bola prestavba chátrajúceho hotela Commodore na luxusný Grand Hyatt v roku 1980. Použil na to úver, za ktorý ručil jeho otec.
V knihe Trump: The Art of the Deal (Umenie dohody) opisoval hotel ako okamžitý úspech, ktorý generoval tučné zisky. Nečudo, keďže od newyorskej radnice dostal daňovú úľavu na štyridsať rokov, ktorá bola vôbec najdlhšia v histórii mesta.
Trump tvrdil, že daňová úľava vo výške viac ako 400 miliónov dolárov bola geniálnym ťahom vo vyjednávaní. Hovorilo sa však aj o neprimeranom tlaku a hrozbách pre úradníkov. Richardovi Ravitchovi, ktorý vtedy viedol mestský dopravný úrad a je považovaný „za otca moderného dopravného systému“, sa vyhrážal, že ho dá prepustiť, ak daňovú úľavu nezíska.
Na hoteli Grand Hyatt si Trump otestoval model pre svoju ďalšiu kariéru realitného magnáta. Pri výstavbe projektov sa spoliehal na politické konexie a dotácie.
Do roku 2016 získal Trump najmenej 885 miliónov dolárov v podobe daňových úľav, dotácií alebo grantov na pätnásť luxusných projektov ako Trump Tower, Trump World Tower či Trump International Hotel.
Pri projekte Trump World Tower neďaleko budovy OSN si pomohol súdnou cestou. Zažaloval newyorskú radnicu za nariadenie, ktoré zakázalo poskytovať verejné peniaze na demoláciu existujúcich budov.
Napokon Trump s mestom uzavrel dohodu, v rámci ktorej získal oslobodenie od daní na desať rokov v hodnote 119,5 milióna dolárov. Na oplátku mal postaviť 371 cenovo dostupných bytov, čo splnil tak, že zaplatil desať miliónov inému developerovi, ktorý lacné byty postavil inde.
„Jeho modus operandi je zneužívať vládu na všetko, čo mohol získať pre seba,“ povedala v roku 2016 newyorská komisárka pre bývanie Jerilyn Perinová. Je to paradox, pretože Trump ako realitný magnát kritizoval „skorumpovaný systém“, ale do veľkej miery bol prvkom systému, ktorý využíval vo svoj prospech.
Plaza Hotel a krach aerolínií
V roku 1988 Trump kúpil legendárny hotel Plaza za 400 miliónov dolárov s pomocou bankových úverov. V tom čase to bola premrštená cena. Pre Trumpa však hotel predstavoval „majstrovské dielo podobné Mona Lise“.
Plaza hotel v New Yorku. (zdroj: Plaza Hotel)Hotel mu mal zaistiť prestíž a pomôcť ku propagácii jeho značky. Organizoval v ňom všetky osobné aj podnikateľské akcie a stal sa miláčikom médií. V hoteli bol vyfotografovaný pri rozvode s manželkou Ivankou, následne v ňom organizoval svadbu s Marlou Maplesovou.
Hotel sa objavil vo filme Sám doma 2 (1992). Trump dostal drobnú rolu, čo bola jeho podmienka, aby sa tam mohlo točiť. Keď v roku 2016 vstúpil do aktívnej politiky, herec Macaulay Culkin, ktorý vo filme stvárnil Kevina, podporil petíciu, ktorá požadovala, aby Trumpa z neho digitálne odstránili.
Trump v Plaze predstavil leteckú spoločnosť Trump Shuttle pre bonitných klientov. Aerolínie poskytovali „luxusnú“ službu s koženými sedadlami, zlatými armatúrami, check-in kioskami a bezplatným jedlom a vínom.
Od júna 1989 do decembra 1990 nahromadili dlhy za 128 miliónov dolárov. A v auguste 1989 došlo k incidentu.
