BRATISLAVA. Najdrahšie nehnuteľnosti nájdeme v Bratislavskom kraji, kde priemerná cena za jeden štvorcový meter vychádzala vlani na 3 190 eur.
Nasleduje Košický kraj s cenou na úrovni 2 102 eur/m2. Naopak, najnižšie ceny bytov a domov vlani vykázali v Nitrianskom (1 389 eur/m2), Banskobystrickom (1 538 eur/m2) a Trenčianskom kraji (1 581 eur/m2).
Štatistiky vyplynuli z databázy Národnej banky Slovenska (NBS).
Veľmi prudký nárast
Ceny bytov a domov rástli za posledných päť rokov rýchlejšie ako priemerné mzdy. Stalo sa tak vo všetkých regiónoch SR.
Kým nominálny rast platov bol vo všetkých krajoch takpovediac kontinuálny, ceny nehnuteľností zaznamenali veľmi prudký nárast v rokoch 2021 a 2022 (za dva roky dovedna o 40 až 70 %).
V roku 2023 nasledoval medziročný pokles cien bytov a domov, ktorý v niektorých regiónoch pretrval aj v uplynulom roku 2024. Ceny nehnuteľností tak vlani nedosiahli maximá z roku 2022.
Jedným z indikátorov cenovej dostupnosti bývania je ukazovateľ, ktorý odpovedá na otázku: „Koľko m? si môže človek kúpiť za ročný plat?“ Ak vyjde ukazovateľ menej ako 10 m?, tak ide o „drahé“ bývanie. Z tohto pohľadu sú na tom najlepšie, resp. najvyššie hodnoty dosiahli Nitriansky (10,9 m?), Trenčiansky (10,8 m?) a Banskobystrický kraj (10,6 m?). Naopak, najnižšia hodnota bola dosiahnutá v prípade Bratislavy (7,0 m?) a regiónov východného Slovenska (v Prešovskom kraji 7,7 m? a v Košickom kraji 8,0 m?)," konštatuje v analýze Eva Sadovská, analytička WOOD & Company.
Počas uplynulého mesiaca podľa nej zarezonovali aj dáta Štatistického úradu SR o vlaňajšej výstavbe bytov na Slovensku. Rok 2024 priniesol v SR najnižší počet dokončených bytov za posledných šesť rokov a rozbeh nových projektov sa prepadol na 11 - ročné minimum.
Celkovo bolo dokončených menej ako 18-tisíc bytov, pričom začatých bolo len okolo 15-tisíc. Pokles dynamiky výstavby bol citeľný naprieč celým Slovenskom. Výnimkou boli iba Žilinský a Košický kraj, v ktorých bol oproti predchádzajúcemu roku zaznamenaný nárast počtu začatých bytov. Dokončiť viac bytov ako predvlani sa podarilo iba Trenčianskemu a Prešovskému kraju.
Zrkadlo rozvojového tempa
Počet dokončených bytov na 1 000 obyvateľov poskytuje prehľad o tom, ako efektívne región reaguje na dopyt po bývaní a aký je jeho reálny výstavbový výkon.
Umožňuje porovnanie naprieč regiónmi a slúži ako zrkadlo rozvojového tempa v oblasti bývania. Hoci neexistujú presné normy pre tento ukazovateľ, v EÚ či vo svete hodnoty vyššie ako 5 signalizujú intenzívnejšiu bytovú výstavbu, s aktívnou reakciou na dopyt. Ide zväčša o mestské a ekonomicky silné oblasti.
V prípade SR takto vysokú úroveň dosahujú aktuálne (ale aj dlhodobo) Bratislavský a Trnavský kraj. Naopak, ak úroveň pomeru je dlhodobo pod hodnotou 2,5, môže to viesť k nedostatku nového bývania a stagnácii trhu. Na Slovensku v roku 2024 dosiahli takto nízku úroveň (1,7) Banskobystrický a Košický kraj. V ich prípade aj z dlhodobého hľadiska kolíše ukazovateľ okolo úrovne 2.
Index stavebnej aktivity (pomer medzi rozostaveným a dokončeným počtom bytov) dopĺňa pohľad na výstavbu o širší kontext – zachytáva dynamiku bytovej výstavby vrátane projektov v rôznych fázach prípravy a realizácie.
Umožňuje identifikovať potenciál budúceho rastu bývania a aktivitu trhu v danom regióne. Ak je hodnota ukazovateľa vyššia ako 1, stavebná aktivita sa považuje za vysokú a do budúcna sa očakáva rast ponuky.
V prípade všetkých regiónov SR je index stavebnej aktivity dlhodobo vyšší ako 1. Najvyššie úrovne sú aktuálne vykázané v Žilinskom a Banskobystrickom kraji - nad 5,5, najnižšie v Bratislavskom a Trenčianskom kraji - nad 3,5.