Nedávno sme boli svedkami toho, ako viacerí výrobcovia obuvi aj textilu ohlásili odchod zo Slovenska. Príčiny sú jasné. Slováci sú pre tieto fabriky, založené na lacnej pracovnej sile, už príliš drahí. Či sú platy tesne nad minimálnou mzdou vysoké, by sa dalo polemizovať. Šičky v regiónoch však boli rady aj za takú slabo platenú prácu.
Teraz sa budú musieť rekvalifikovať (na ítečkárov asi ťažko), odísť do inej fabriky, napríklad na automobilové súčiastky, kde platia viac, prípadne za kasu do supermarketu alebo ostať doma bez práce. Ale to by boli záťažou pre sociálny štát, ktorý sa už roky snaží budovať štvrtá Ficova vláda.
To, že firmy s lacnou pracovnou silou odchádzajú zo Slovenska, môže byť aj pozitívum – keby sme na to pozreli optikou, že investori tu vidia iné príležitosti na zamestnávanie vysokokvalifikovaných špecialistov, napríklad v IT sektore. Lenže to nie je realita tejto krajiny.
Zo Slovenska do Rumunska či Srbska. Balkán neláka firmy len na nižšie platy Čítajte Nových investorov je na Slovensku v posledných rokoch ako šafranu. Dvaja veľkí (Volvo a Gotion InoBat Batteries) idú opäť stavať fabriky na elektroautá a na batérie. Budú sofistikovanejšie ako káblikárne (ktoré húfne ušli do Rumunska), ale predsa len to budú závody s pásovou výrobou.
Horšie je, že vláda svojou daňovou politikou s heslom: úspešným a aktívnym zobrať a dôchodcom aj sebe rozdať, vyháňa zo Slovenska aj domáce firmy.
