BRATISLAVA. Zdĺhavý a náročný proces posúdenia vplyvov na životné prostredie EIA, situácia na trhu s elektrinou, či nedostatok voľnej kapacity v sieti na pripojenie obnoviteľných zdrojov energie (OZE).
To sú prekážky uskutočnenia takzvaného Zeleného scenára, ktorý zobrazuje jednu z možných ciest k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality Slovenska v roku 2050 prostredníctvom optimalizácie využitia OZE.
Informovala o tom Slovenská asociácia udržateľnej energetiky (SAPI).
„V súčasnosti ani jedna veterná elektráreň na Slovensku nemá záverečné stanovisko z procesu EIA. Čo je už až dokonca škandalózne, lebo niektoré tie projekty začali pred štyrmi rokmi,“ uviedol výkonný riaditeľ SAPI Ján Karaba.
Ďalej zdôraznil, že na Slovensku potrebujeme masívne posilňovať a modernizovať siete.
„Tam sú investície za miliardy eur, ktoré je potrebné nejako aktivovať, no a zároveň elektrizačná sústava evidentne nie je pripravená z pohľadu flexibility,“ skonštatoval.
Asociácia vníma ako problematickú aj komunikáciu zo strany politických predstaviteľov SR, či šíriace sa mýty o využívaní obnoviteľných zdrojov energie. Nedostatočná skúsenosť s využívaním niektorých druhov OZE, najmä vetra, je podľa odborníkov taktiež prekážkou pri napĺňaní Zeleného scenára.
Takmer všetky nové kapacity energie boli z obnoviteľných zdrojov Čítajte Zelený scenár by mohol Slovensku podľa asociácie priniesť nižšie ceny energií, zníženie závislosti na dovoze energetických zdrojov zo zahraničia a zníženie environmentálnych a zdravotných nákladov napríklad vďaka obmedzeniu znečistenia ovzdušia.
„Vytvoríme tým rozvojom aj nové pracovné miesta, ktoré súvisia so sektormi, ktoré už majú vyššiu pridanú hodnotu. Bavíme sa tu o sektoroch ako priemysel, bavíme sa tu o digitalizácii, o energetických úložiskách,“ doplnil Karaba.
