Čo má horčica spoločné s výrobou alkoholu? Likérky bežne vyrábajú aj ocot, ktorý sa v horčici používa ako konzervant. Takže sa ich výroba vhodne dopĺňa.
Na Slovensku je produkcia horčice historicky spojená s Liptovským Mikulášom. Rozbehli ju tam v polovici minulého storočia. Na rozdiel od iných výrobkov notoricky známych v časoch socializmu sa však nepredávala pod špecifickou značkou, ale len ako „plnotučná horčica“.
Na tradíciu na Liptove po Nežnej revolúcii nadviazala firma St. Nicolaus, ktorá pre horčicu zaviedla značku Snico. Tá na trhu ostala doteraz a rovnaká ostala aj receptúra na výrobu pochutiny, hoci majiteľ fabriky sa medzičasom zmenil.
- Príbeh liptovskej horčice opisujeme v ďalšej časti seriálu Made in Czechoslovakia, venovaného kultovým výrobkom, ktorých korene siahajú do čias spoločného česko-slovenského štátu.
Najprv alkohol, potom horčica
Na etikete horčice od firmy Snico je uvedený rok 1867. Ten sa však nespája so začiatkom výroby horčice, ale so založením rafinérie liehu, ktorú vtedy v Liptovskom Mikuláši postavil podnikateľ Armin Stark.
Keďže sa mu s liehovinami a destilátmi darilo, výrobu rozširoval a modernizoval. Po prvej svetovej vojne firma produkovala najkvalitnejší lieh v celom Československu. Horčicu však ešte nevyrábala.
Do života Starkovcov potom kruto zasiahla druhá svetová vojna a klérofašistický režim slovenského štátu. Pre ich židovský pôvod fabriku arizovali, a tak „prešla“ do rúk Družstva hospodárskych liehovarov v Bratislave.
Po skončení vojny bola fabrika znárodnená. V roku 1953 sa začlenila do novovytvoreného národného podniku Liptovské liehovary a konzervárne (neskôr sa premenoval na Stredoslovenské konzervárne a liehovary), ktorý popri alkoholických nápojoch začal vyrábať aj horčicu.
Spočiatku jej produkciu zabezpečoval závod v Žiline, no v roku 1959 sa presunula do Liptovského Mikuláša. Recept na liptovskú horčicu vznikol v roku 1963 a zahŕňal horčičné semeno, ocot, vodu, soľ, cukor a zmes korenín.
Samozrejme, v rámci socialistického „marketingu“ bol recept prezentovaný ako tajný a koreninová zmes ako unikátna. Na druhej strane, s príchuťami sa veľmi neexperimentovalo a fabrika chrlila len plnotučnú a kremžskú horčicu.
Sklené horčičiaky
Fabrika v Liptovskom Mikuláši sa postupne vypracovala na najväčšieho producenta horčice vo vtedajšom Československu. Kým v roku 1961 jej vyrobila 800 ton, začiatkom 70. rokov to už bolo 3600 ton ročne.
