BRATISLAVA. Slovenský priemysel, najmä energeticky náročné odvetvia ako hutníctvo, chémia či výroba papiera, dlhodobo zápasí s dôsledkami rastúcich cien energií a emisných poplatkov.
Hoci Európska únia (EÚ) ponúka mechanizmus kompenzácií na zmiernenie týchto nákladov, Slovensko ho využíva výrazne menej ako ostatné krajiny. Kým napríklad Nemecko či Belgicko alokujú desiatky percent z výnosov z emisných kvót na podporu svojho priemyslu, Slovensko v roku 2023 vyčlenilo len 15 percent.
Slabá štátna pomoc tak znižuje konkurencieschopnosť domácich firiem a ohrozuje ich budúcnosť v čase prechodu na zelenú ekonomiku, upozorňujú zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ).
Slovensko patrí podľa RÚZ medzi krajiny s najnižšou mierou využívania spomínaného nástroja.
Zatiaľ čo Nemecko za rok 2023 poskytlo kompenzácie vo výške viac ako 2,3 mld. eur (čo predstavuje vyše 31 percent z príjmov z aukcií emisných kvót) alebo Belgicko 250 mil. eur (46 percent) a Francúzsko 900 mil. eur (43 percent), na Slovensku bola táto podpora iba 58 miliónov eur, teda len 15 percent z príjmov z EU ETS v danom roku.
„Historicky, paradoxne, išlo o najvyššiu sumu vyčlenenú z Environmentálneho fondu na tento účel,“ podotkli zamestnávatelia.
Pozitívnym signálom podľa RÚZ je, že výška podpory na Slovensku v posledných rokoch rástla. Na kompenzácie za rok 2021 bolo určených 1,1 mil. eur, o rok neskôr 20,9 mil. eur a za rok 2023 už spomínaných 58,3 mil. eur.
„Žiaľ, tento trend sa tento rok nepodarilo udržať, ani posilniť, pretože aktuálne prebiehajúca výzva na kompenzácie za cenu emisných kvót EU ETS premietnutú do ceny elektriny v roku 2024 počíta s objemom 35,4 mil. eur, čo je výrazne menej ako vlani. Ak chceme zachovať konkurencieschopnosť slovenského priemyslu a zabrániť jeho likvidácii, je nutné sa vrátiť k vyšším objemom, porovnateľným s úrovňou kompenzácie v iných krajinách EÚ,“ apeluje prezident RÚZ Miroslav Kiraľvarga.
Z analýz preukázateľne vyplýva, že slovenské firmy dostali v porovnaní s konkurenciou v zahraničí len zlomok kompenzácií.
Kým napríklad nemecký hutnícky podnik ThyssenKrupp Steel Europe získal za rok 2023 približne 125 mil. eur a ArcelorMittal Gent v Belgicku 43 mil. eur, slovenský U. S. Steel Košice dostal „len“ 4,6 mil. eur, a to aj napriek porovnateľnej výrobe.
Rovnako tak spoločnosť Mondi SCP síce bola za rok 2023 druhým najväčším príjemcom kompenzácií na Slovensku, ale získala len 66 percent zo svojich oprávnených nárokov.
Za rok 2024 to bude podľa zamestnávateľov ešte horšie. Z vyčlenenej alokácie na kompenzácie, ktorá zodpovedá približne 12 percent výnosov získaných z EÚ ETS, bude možné uspokojiť len štvrtinu oprávnených nárokov.
Priemerná alokácia v EÚ sa však pohybuje na úrovni 20 až 25 percent. Krajiny ako Belgicko, Rakúsko či Francúzsko už preukázali, že vyššia úroveň podpory (30–40 percent z výnosov) je nielen možná, ale aj nevyhnutná.
Nedostatočná podpora môže mať podľa RÚZ vážne následky. Útlm investícií do modernizácie a dekarbonizácie, presun výroby mimo EÚ, stratu pracovných miest v priemyselných regiónoch a celkový pokles konkurencieschopnosti slovenských podnikov.
„Ak má Slovensko uspieť v prechode na zelenú ekonomiku a udržať si kľúčových zamestnávateľov, musí zabezpečiť predvídateľný a férový systém kompenzácií. Vláda musí stáť pri svojom priemysle nielen pri víziách, ale aj pri konkrétnych rozhodnutiach o alokácii podpory,“ konštatoval Kiraľvarga.
