Kožený, Široký a Vostrý. To sú tri mená, ktoré sa spájajú s tunelovaním Harvadských kupónových fondov v 90. rokoch minulého storočia. Kým Viktor Kožený a Boris Vostrý si užívajú dôchodok na Bahamách a v Belize, hoci je na nich vydaný medzinárodný zatykač, Juraj Široký dodnes podniká na Slovensku.
Kožený, ktorého médiá kedysi označovali ako „Piráta z Prahy“, je symbolom divokej privatizácie. Dnes by sme ho skôr mohli nazvať „pirát z Karibiku“, keďže už viac ako tridsať rokov žije na úteku pred súdmi na jednom z karibských ostrovov.
Príbeh Viktora Koženého opisujeme v seriáli Podfukári, v ktorom sa venujeme najznámejším finančným podvodníkom zo sveta a Slovenska.
V článku sa dočítate:
- Ako sa mladý podnikateľ dostal k privatizácii,
- ako prebiehalo tunelovanie harvardských fondov,
- čo robil Kožený na Bahamách,
- čo s touto kauzou má Juraj Široký?
Masívna, ale klamlivá reklama
Viktor Kožený sa síce narodil v Prahe, ale ako tínedžer emigroval s rodinou do Nemecka. Neskôr študoval v USA ekonómiu na univerzite v Harvarde, kde v roku 1989 získal bakalársky titul.
Po skončení štúdií krátko pracoval ako investičný bankár v Londýne, no keďže v tom čase v Československu padol komunistický režim, využil možnosti, ktoré sa tým otvorili pre nádejných biznismenov.
S diplomom z Harvardu najprv Kožený ako 27-ročný poľahky získal miesto poradcu na federálnom ministerstve financií, ktoré pripravovalo kupónovú privatizáciu. Tá spočívala v tom, že plnoletí občania Československa si za symbolický poplatok tisíc korún kúpili kupónové knižky a za kupóny mohli nadobudnúť akcie v štátnych podnikoch.
Tento model využili investičné fondy, ktoré kupónové knižky vykupovali s prísľubom budúcich výnosov. Medzi najdravšie patrili Harvardské investičné fondy, ktoré založil Kožený s biznisovým partnerom Vostrým.
Rozbehli veľkú reklamnú kampaň, ktorá vraj stála na tie časy gigantických sto miliónov korún. Držiteľom kupónových knižiek v nej sľubovali, že im vrátia desaťnásobok jej hodnoty, teda desaťtisíc korún. Vidina ľahkého zárobku presvedčila viac ako milión „kuponkárov“.
Harvardské fondy vďaka tomu v prvej a druhej vlne privatizácie získali akcie desiatok českých a slovenských podnikov v hodnote 60 miliárd korún.
Mimochodom, české médií písali, že v čase kampane sa okolo Koženého točili ľudia z prostredia tajných služieb. Agent Bezpečnostnej informačnej služby Václav Wallis mal údajne Koženému za stotisíc korún predať tajné informácie o ňom aj o politikoch.
Kožený, naopak, tvrdil, že agent ho vydieral. Wallisa chytili policajti s peniazmi vo vrecku v momente, keď opúšťal Koženého kanceláriu. Súd s ním sa vliekol deväť rokov, nakoniec ho oslobodili pre nedostatok dôkazov.
