Slovensko v lákaní kvalifikovanej pracovnej sily zaostáva za okolitými krajinami. Šéf konzultačnej spoločnosti SlovakiaInvest Milan Kurota hovorí, že štát kladie bariéry vzdelaným cudzincom z tretích krajín, teda mimo EÚ, ako sú programátori z Indie či z Bieloruska.
"Posledné roky neustále klesá kvalita cudzincov z tretích krajín, ktorí prídu na Slovensko. Čoraz menej k nám chce prísť podnikateľov alebo ľudí, ktorí by pracovali v činnostiach s vyššou pridanou hodnotou. A naopak, čoraz väčšia je ponuka lacnej pracovnej sily," hovorí Milan KUROTA pre INDEX .
Slovensko na rozdiel od iných krajín kvalifikovaných cudzincov neláka. Ako sa to dá porovnať?
Vezmime si modrú kartu, čo je typ prechodného pobytu štandardizovaného v EÚ, ktorý sa udeľuje na obdobie trvania pracovného pomeru, maximálne na štyri roky.
Je určená pre ľudí z tretích krajín, ktorí budú pracovať na Slovensku na pracovnom mieste zodpovedajúcom vysokokvalifikovanému zamestnaniu s platom aspoň dvetisíc eur, teda 1,2-násobku priemernej mzdy.
Držitelia modrej karty môžu ľahšie cestovať do iného členského štátu alebo získať u nás trvalý pobyt. V roku 2023 získalo túto kartu na Slovensku len 24 cudzincov! V Česku ich bolo päťsto, v Poľsku 7402 a v Nemecku takmer 70-tisíc.
Prečo?
Dôvodom nie je, že ich zamietame, ale nelákame ich, aby sem prišli. A ak už majú záujem, robíme im prekážky. Okrem toho, vzhľadom na štruktúru slovenskej ekonomiky nie je ponuka vysokokvalifikovaných pracovných miest taká vysoká ako v Česku alebo Poľsku.
O polnoci, na minútu presne
Ak bariéry máte na mysli?
Na modrú kartu môžu pracovať cudzinci z tretích krajín. Zamestnávateľ musí najprv nahlásiť voľné pracovné miesto na úrade práce. Úrad práce má pätnásť pracovných dní na vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta.
Následne si cudzinec podá žiadosť o udelenie prechodného pobytu. Väčšina to môže urobiť len na slovenských konzulátoch v ich domovskej krajine. A to je problém.
V čom presne?
V Spojených arabských emirátoch, Indii alebo Egypte môže cudzinec podať žiadosť o termín e-mailom len prvý deň v mesiaci, o polnoci, na minútu presne. Keď napíše e-mail 31. pred polnocou, tak to neprijmú. V Bielorusku a Arménsku je to prvý deň v mesiaci o 9. hodine ráno. Vtedy sa začína poradie.
Konzuláty často žiadateľom nedajú ani vedieť, či ich žiadosť evidujú. Ak sa chce žiadateľ niečo opýtať a pošle otázku, často nedostane odpoveď a pracovníci nereagujú. Niekedy sa tam nevedia ani dovolať.
Je to ponižujúce. A keďže Slovensko vnímajú ako jednu z mnohých krajín postsovietskeho priestoru, radšej pôjdu tam, kde je ochota vyššia.
Modrá karta je dobrým riešením Európskej únie ako prilákať šikovných ľudí, ale my to vždy dokážeme sťažiť, aby sa aj dobrý nápad stal pre žiadateľov odstrašujúcim zážitkom.
Ako by sa teda mohol napríklad cudzinec z Indie dostať na Slovensko a rozbehnúť u nás podnikanie?
Mohol by to urobiť okľukou. Vybavil by si prechodný pobyt v Turecku a skúsil by podať žiadosť na náš konzulát v Istanbule. Mali sme v minulosti klientov z Indie, ktorí na Slovensku chceli podnikať, ale na konzuláte nedostali termín a po mesiacoch čakania to vzdali. Radšej išli s biznisom do Spojených arabských emirátov.
Ak napríklad Poliaci získali viac ako sedemtisíc cudzincov na modrú kartu, čo robia navyše, aby ich prilákali?
