Slovensko v lákaní kvalifikovanej pracovnej sily zaostáva za okolitými krajinami. Šéf konzultačnej spoločnosti SlovakiaInvest Milan Kurota hovorí, že štát kladie bariéry vzdelaným cudzincom z tretích krajín, teda mimo EÚ, ako sú programátori z Indie či z Bieloruska.
Cudzinecká polícia podľa neho v dokumentoch cudzincov hľadá chyby a systém je budovaný na byrokracii.
"Agenda cudzincov nie je pod verejnou kontrolou. Keď sa podmienky sprísnia, Slováci sú spokojní, pretože cudzincov nám predsa netreba. Keď cudzinecká polícia neplní lehoty, ponižuje žiadateľov, nikoho to netrápi," vysvetľuje Kurota.
Systém prechodného pobytu pomáha len veľkým priemyselným fabrikám a personálnym agentúram, ktoré hľadajú lacnú pracovnú silu vo Vietname či v Nepále.
"Posledné roky neustále klesá kvalita cudzincov z tretích krajín, ktorí prídu na Slovensko. Čoraz menej k nám chce prísť podnikateľov alebo ľudí, ktorí by pracovali v činnostiach s vyššou pridanou hodnotou. A naopak, čoraz väčšia je ponuka lacnej pracovnej sily," hovorí Milan KUROTA pre INDEX .
Cudzinecká polícia je dlhodobo známa zlou organizáciou. Cudzinci sa ťažko dostávajú k termínom a ľuďom, ktorí nabúrali systém, platia úplatky. Ministerstvo vnútra chce vyriešiť novým zákonom o pobyte cudzincov. Pomôže to?
Nie. Skôr si myslím, že Slovensko sa definitívne vzdalo snahy prilákať kvalifikovanú pracovnú silu z tretích krajín. Medzi ňu patria aj podnikatelia, ktorí chcú na Slovensku rozbehnúť živnosť alebo firmu, ale na to potrebujú prechodný pobyt.
Štát týmto zákonom zavádza kvóty na počet prijatých žiadostí o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania od cudzincov z tretích krajín. Takýchto žiadostí bude maximálne sedemsto ročne. Prečo toľko, to netuším. Sú tam zároveň limity, koľko žiadostí môže prísť z jednotlivých tretích krajín.
Žiadosti bude možné podávať len na slovenských konzulátoch v zahraničí, čo je obmedzujúce. Mnohé slovenské konzuláty komunikujú otrasne a dostať sa k termínu je takmer nemožné. Výsledkom bude, že podnikatelia, ktorí na Slovensku budú chcieť rozbehnúť firmu, často nedostanú ani príležitosť podať žiadosť.
Novinkou je, že všetci musia napísať podnikateľský zámer. Kto ho bude posudzovať?
Ministerstvo hospodárstva. Doteraz nebol povinný, ale niekedy si ho cudzinecká polícia vyžiadala, ak sa jej na žiadosti niečo nezdalo.
Problém vidím v tom, že posúdenie podnikateľského plánuje je zdĺhavý a subjektívny proces. S našimi klientmi sme písali viaceré podnikateľské plány, uviedli sme v nich, že budú zamestnávať niekoľko ľudí a predpokladajú zisky v desiatkach tisíc eur. Nie sú to milióny, ale normálna realistická suma pre malé podniky.
Vo viacerých prípadoch sme dostali nesúhlasné stanoviská a argumentácia bola niekedy nezmyselná. Ako keby podnikateľský plán ani úradník nečítal. Vysvetlenie bolo v zmysle, že ste nesplnili podmienky, a to bez uvedenia bližších dôvodov. Nedá sa teda predvídať, komu dajú kladné alebo záporné stanovisko.
Aké sú požiadavky na podnikateľský zámer?
Formálne by mal podnikateľ vytvoriť aspoň dve-tri pracovné miesta a zisk okolo 20-tisíc eur za rok. Ďalšie body sú za znalosť slovenského jazyka a vysokoškolské vzdelanie. Keď sme to spočítali, jednému klientovi vyšlo 90 bodov zo sto, no ministerstvo žiadosť zamietlo.
Prečo by malo ministerstvo mať záujem odmietať žiadateľov a nedať im ani šancu?
Lebo to nikoho nezaujíma. Agenda cudzincov nie je pod verejnou kontrolou. Keď sa podmienky sprísnia, Slováci sú spokojní, pretože cudzincov nám predsa netreba. Keď cudzinecká polícia neplní lehoty, ponižuje žiadateľov, nikoho to netrápi. Cudzinec sa nebude sťažovať, pretože ho deportujú a zamietnu žiadosť. Prípadne o päť rokov vyhrá súd, ale to je už neskoro.
Slovensko trápi nefunkčný systém niekoľko dní, keď médiá ukážu dlhé rady na cudzineckej polícii. Nie je tajomstvom, že aj teraz sa termíny nedajú zohnať a sú vykúpené špekulantmi, ktorí ich rezervovali a predávajú za dvesto eur, čo je choré. Nie sú stále schopní urobiť normálny systém, aby ho internetové roboty „boty“ neovládali. Je to hanba.
Ukrajinci neprišli našim pričinením
Hovoríte, že Slovensko na rozdiel od iných krajín kvalifikovaných cudzincov neláka. Ako sa to dá porovnať?
