BRATISLAVA. Duševné zdravie svetovej populácie sa podľa najnovšej globálnej štúdie Mind Health Report 2025, naďalej zhoršuje.
Závažné príznaky depresie, úzkosti či stresu aktuálne zasahujú štvrtinu svetovej populácie, pričom ide o nárast oproti 23 percent z roku 2023.Z výsledkov vyplýva, že 32 percent respondentov v súčasnosti trpí niektorou formou duševnej poruchy.
Vplyv sociálnych sietí
Osobitne alarmujúce sú údaje o mladých dospelých, z ktorých 44 percent priznalo problémy s duševným zdravím.
Až 52 percent z nich zároveň tvrdí, že nadmerné používanie sociálnych sietí a digitálnych zariadení má na ich psychický stav negatívny vplyv.
Rovnaký podiel mladých ľudí očakáva, že ich zamestnávateľ zavedie opatrenia na podporu duševného zdravia. Až 28 percent populácie už pritom využilo digitálne aplikácie alebo platformy s umelou inteligenciou na psychickú podporu.
Úroveň úzkosti dosiahla najvyššiu zaznamenanú hodnotu – až 23 percent respondentov uvádza, že ňou pravdepodobne trpia. Tento ukazovateľ neustále stúpa: v roku 2023 išlo o 20 percent a v roku 2022 o 17 percent.
Problémy sú najvýraznejšie u mladých vo veku 18 až 24 rokov, z ktorých viac ako 42 percent trpí závažnými príznakmi depresie, úzkosti alebo stresu. V kategórii 25 až 34 rokov ide o 37 percent opýtaných – čo predstavuje nárast o osem percentuálnych bodov oproti predchádzajúcemu roku.
Financie, stres aj negatívne správy
Medzi najčastejšie identifikované príčiny zhoršovania psychického stavu patrí finančná nestabilita a neistota zamestnania (53 percent), obavy z budúcnosti v rýchlo sa meniacom svete (53 percent), vystavovanie sa negatívnym správam v médiách (45 percent), sociálno-politické napätie (42 percent) a pocity osamelosti či sociálnej izolácie (40 percent).
Nadmerné používanie sociálnych sietí negatívne ovplyvňuje duševný stav až u 52 percent mladých ľudí. Zároveň ich však vnímajú aj ako nástroj na nadväzovanie nových vzťahov (51 percent), náhradu fyzickej interakcie (52 percent) či zdroj informácií (47 percent).Pozitívnym zistením je vysoká miera informovanosti – až 71 percent respondentov vie, čo robiť v prípade problémov s duševným zdravím a kam sa obrátiť.
Rovnako vysoký podiel pozná príznaky a rizikové faktory, ktoré by ich mali upozorniť. Väčšina respondentov by sa v prípade psychických ťažkostí obrátila predovšetkým na rodinu (52 percent), priateľov (38 percent) a zdravotníckych odborníkov (21 percent).
Len 22 percent ľudí svoje problémy nediskutuje s nikým. V pracovnom prostredí viac ako polovica zamestnancov (53 percent) pociťuje výraznú úroveň stresu, pričom ženy (55 percent) a mladí zamestnanci (61 percent) sú najviac zasiahnutí.
Najčastejšie dôsledky sú poruchy spánku (38 percent), fyzické symptómy (32 %) a výkyvy nálad (30 percent). Zvyšuje sa aj počet práceneschopností v dôsledku psychických problémov – 27 percent zamestnancov bolo na PN minimálne raz za posledných 12 mesiacov, čo je nárast o štyri percentá.
Najčastejšími negatívnymi faktormi na pracovisku sú výška mzdy (54 percent), pracovné zaťaženie (52 percent), nedostatočná rovnováha medzi pracovným a osobným životom (51 percent), neistota zamestnania (48 percent) a štýl riadenia (48 percent).
Až 41 percent zamestnancov považuje nedostatok podpory duševného zdravia na pracovisku za závažný problém. Viac ako polovica (52 percent) zároveň očakáva, že zamestnávateľ im takúto podporu poskytne. Najvyššie očakávania sú u mladších zamestnancov (59 percent) a u tých, ktorí trpia vysokou mierou stresu (61 percent).
