FRANKFURT NAD MOHANOM. Európska centrálna banka podľa očakávania opäť znížila svoje kľúčové úrokové sadzby, už ôsmykrát od júna 2024, a to o 25 bázických bodov.
Ponechala pritom otvorené všetky možnosti, pokiaľ ide o ďalšie kroky, aj keď podľa analytikov pravdepodobnosť, že si počas leta urobí prestávku vo svojom cykle uvoľňovania menovej politiky, sa zvyšuje.
TASR o tom informuje na základe správ AFP a businesstimes.
Prezidentka ECB Christine Lagardová po skončení zasadania Rady guvernérov uviedla, že sú odhodlaní zabezpečiť udržateľnú stabilizáciu inflácie na cieľovej úrovni banky, ktorou sú 2 %.
„V súčasných podmienkach výnimočnej neistoty budeme pri určovaní vhodného postoja menovej politiky postupovať v závislosti od údajov na jednotlivých stretnutiach,“ povedala Lagardová.
„Naše rozhodnutia o úrokových sadzbách budú vychádzať z nášho hodnotenia výhľadu inflácie vo svetle prichádzajúcich ekonomických a finančných údajov, dynamiky základnej inflácie a sily transmisie menovej politiky. Nie sme vopred zaviazaní k určitej trajektórii sadzieb,“ uviedla, aj keď zároveň poznamenala:
„Myslím si, že sa blížime ku koncu cyklu uvoľňovania menovej politiky.“
Poukázala pritom na najnovšie makroekonomické projekcie ECB, ktoré signalizujú, že inflácia v eurozóne sa blíži k cieľu centrálnej banky na úrovni 2 %.
V máji 2025 sa medziročná miera inflácie v 20 krajinách, ktoré používajú euro, znížila na 1,9 % z 2,2 % v apríli. A podľa najnovších projekcií by mala inflácia v eurozóne v tomto roku dosiahnuť 2 %, v roku 2026 klesnúť na 1,6 % a v roku 2027 sa vrátiť na úroveň 2 %.
ECB zároveň ponechala svoju prognózu rastu ekonomiky v roku 2025 nezmenenú na úrovni 0,9 %. Ale počíta s jej slabším výkon v nasledujúcom roku, pričom predpokladá, že sa hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny v roku 2026 zvýši o 1,1 % namiesto o 1,2 % v predchádzajúcej prognóze.
„Ekonomika eurozóny je naďalej vystavená zvýšeným rizikám, keďže rokovania o clách so Spojenými štátmi pokračujú. Zvýšená neistota okolo týchto rozhovorov ohrozuje cezhraničný obchod a potenciálne podkopáva podnikateľskú dôveru v regióne,“ upozornila šéfka ECB a pripomenula, že vyššie clá sťažia export. „Je nevyhnutné, aby sa eurozóna stala konkurencieschopnejšou a produktívnejšou,“ dodala.
Lagardová na štvrtkovej tlačovej konferencii okrem toho zdôraznila, že je „odhodlaná“ odslúžiť si celé funkčné obdobie.
Reagovala tak na špekulácie o jej predčasnom odchode. Noviny Financial Times totiž s odvolaním sa na zakladateľa Svetového ekonomického fóra (WEF) Klausa Schwaba uviedli, že Lagardová skúmala možnosť predčasného ukončenia mandátu v ECB, aby mohla prevziať predsedníctvo WEF.
Lagardovej funkčné obdobie v ECB sa končí v októbri 2027.
