Ministerstvo obrany minulo od roku 2023 viac ako tretinu výdavkov investovaných do armády predošlými vládami. Najväčšie stámiliónové zákazky sú pritom zadávané netransparentne, bez tendrov ako strategické investície.
„Je to pološialenstvo, čo sa deje," komentoval premiér Robert Fico situáciu, že európske krajiny vyzbrojujú svoje armády v reakcii na vojnu na Ukrajine. Ako dodal: „Zbrojárske firmy potrebovali zarobiť, tak sa vytvorila šialená atmosféra."
Realita je však taká, že samotná Ficova vláda zbrojí za vyše 1,8 miliardy eur. Ide o tretinu z celkových výdavkov, ktoré Slovensko investovalo do obrany za predošlých dvanásť rokov. Vyplýva to zo zistení Investigatívneho centra Jána Kuciaka a Nadácie Zastavme korupcie, ktoré analyzovali vyše 180 nákupov za viac než 50-tisíc eur.
Niektoré zmluvy uzavreté v tomto období môžu byť financované formou splátok alebo pôžičiek aj ďalšie roky. Zároveň štát priebežne spláca staršie kontrakty vrátane obrnených vozidiel z Fínska za 403 miliónov eur, zo Švédska za 1,68 miliardy eur a americké stíhačky F-16, ktorých celková cena presiahla päť miliárd eur.
Investičný dlh
Na summite NATO vo Walese v roku 2014 sa členské krajiny zaviazali naplniť cieľ investovať do obrany minimálne dve percentá svojho HDP. Slovensko splnilo tento záväzok až v roku 2024.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte minulý týždeň navrhol zvýšiť cieľ výdavkov na obranu na päť percent HDP. Po ruskej agresii na Ukrajine, ktorá trvá už viac ako tri roky, totiž tajné služby opakovane upozorňujú na možnosť ruského útoku na niektorú z členských krajín NATO.
„Súčasná úroveň výdavkov nepostačuje, pretože v slovenských ozbrojených silách sa nakopil obrovský investičný dlh za posledné dekády podfinancovania, nehovoriac o omnoho horšom bezpečnostnom prostredí v súčasnosti," komentoval bezpečnostný analytik Matúš Halás.
Od roku 2023 smerovali najväčšie výdavky na obranu do ťažkej a radarovej techniky či letectva. Premiér v nedeľu povedal, že vláda chce financovať aj takzvané duálne projekty, ako sú vojenské nemocnice.
Najväčšie nákupy sú netransparentné
Strategické investície v oblasti obrany často podliehajú výnimke zo zákona o verejnom obstarávaní. V praxi to znamená, že zmluvy za stovky miliónov eur môžu byť uzatvárané priamo, bez súťaže a verejnej kontroly.
Vláda za obdobie od roku 2023 schválila viaceré strategické investície. Išlo napríklad o nákup nákladných áut za vyše 700 miliónov eur. Slovensko ich nakupuje spolu s Českom od firmy Tatra, ktorú ovláda český zbrojár Strnad. V máji ho agentúra Bloomberg označila za najbohatšieho Čecha s majetkom 17,1 miliardy dolárov.
Podľa zistení ICJK a Seznam Zprávy figuruje v akcionárskej štruktúre Tatry česká firma Quantum Private Equity s väzbami na podnikateľa Viktora Jelínka, ktorý má prepojenie na rodinu obžalovaného oligarchu Norberta Bödöra. Ten sa stretáva na Úrade vlády s premiérom Robertom Ficom.
Pôžičky z Dubaja
Významným nákupom je tiež objednávka vrtuľníkov Black Hawk. Ide o ďalšiu veľkú zákazku bez súťaže. Získala ju firma ACE Aeronautics z portfólia Strnadovcov. V čase uzatvárania obchodu za takmer štvrť miliardy eur mala mnohomiliónové pôžičky. Milióny dlhovala aj Jelínkovej spoločnosti Quantic Private Wealth Management z Dubaja.
Slovensko by malo mať po dodaní zákazky celkovo 24 viacúčelových vrtuľníkov, čo zodpovedá dvom letkám. Od roku 2025 bude k dispozícii jedenásť kusov.
Vláda v roku 2024 zaradila medzi strategické investície aj obmenu dopravného letectva. Minister obrany Robert Kaliňák potvrdil nákup troch stredných dopravných lietadiel s opciou na štvrtý kus. Po ich dodaní by slovenské ozbrojené sily mali mať päť dopravných lietadiel s možnosťou rozšírenia na šesť.
Porušenie zákona
Aj keď nakupovanie bez súťaže je v prípade obrany možné, Kaliňákov rezort viackrát porušil zákon, keď uzavrel zmluvu s dodávateľom, ktorý nebol zapísaný v protischránkovom registri. Ten odhaľuje skutočných vlastníkov firiem, ktoré obchodujú so štátom. Nadácia Zastavme korupciu v tejto súvislosti podala viacero podnetov.
Stalo sa tak aj pri nákupe tryskáčov za takmer 48 miliónov eur od United Wings International so sídlom na Floride. Spoločnosť mala na svojej stránke ako európsky kontakt uvedeného Dražena Mikašinoviča, keď sa o neho novinári začali zaujímať, z webu zmizol. Osoba s rovnakým menom je pilotom štátnej letky a poskytuje služby Letovým prevádzkovým službám.
Cena je zrazu päťkrát vyššia
Ku koncu roka ministerstvo uzavrelo zmluvy na dodávku deviatich viacúčelových taktických vozidiel od troch firiem. Jedna z nich je spoločnosť MSM Land Systems, ktorá patrí Strnadovi. Ministerstvo využilo pritom výnimku zo zákona a nesúťažilo.
Podľa vyjadrení ministra Roberta Kaliňáka vojaci ich majú testovať, potom rozhodne, ktoré z nich nakúpi vo väčšom objeme. Jedno vozidlo vyjde na zhruba dva milióny eur.
Keď v roku 2018 podobné vozidlo predstavoval výrobca v Bratislave, konštruktéri okrem iného vyzdvihli komfort pre posádku, pretože kabína je obložená antivibračnými a protihlukovými materiálmi. Jedným z lákadiel Gerlachu mali byť nízke prevádzkové náklady a cena od 398-tisíc eur. Ministerstva sme sa pýtali, akú špeciálnu výbavu majú nedávno nakúpené autá, keď je ich cena päťkrát vyššia.
Medziročný prepad štátnej zbrojovky
Z analýzy vyplynulo, že klesol počet zmlúv rezortu so štátnou zbrojovkou Konštrukta - Defence, ktorá je súčasťou skupiny štátnych obraných firiem.
Zatiaľ čo v minulosti Konštrukta - Defence patrila k najväčším dodávateľom pre ministerstvo obrany, po roku 2023 uzavrela len tri zmluvy nad 50-tisíc eur. Žiadna z nich sa netýkala výzbroje či výstroja. Išlo o dodávky náhradných dielcov a opravu bojovej techniky.
Absencia zmlúv so štátom sa prejavila aj na hospodárskych výsledkoch spoločnosti. Konštrukta - Defence v roku 2023 zaznamenala medziročný pokles zisku až o 98 percent; zarobila len 251-tisíc eur. Tržby jej klesli o 42 percent na 49,22 milióna eur.
Plánované nákupy
V roku 2024 vláda na návrh ministerstva obrany schválila projekt zameraný na zabezpečenie infraštruktúry protivzdušnej obrany pre izraelský systém Barak. Ide o strategickú investíciu v hodnote 50 miliónov eur. Táto suma v analýze o výdavkoch na výzbroj a výstroj nefiguruje, keďže nejde o nákup techniky, ale o výstavbu infraštruktúry.
Krátko po nástupe do funkcie minister avizoval záujem o nákup tankov v počte, ktorý by umožnil vytvoriť kompletnú brigádu – išlo by o väčšie obstarávanie než nákup stíhačiek F-16. Na vybavenie dvoch práporov by Slovensko potrebovalo 104 kusov moderných bojových tankov.
Slovensko už skôr získalo pätnásť starších Leopardov 2A4 z Nemecka, teraz Kaliňák zvažuje nákup najnovšej verzie Leopard 2A8, ktorú objednáva aj Nemecko. Do úvahy pripadá aj nákup z druhej ruky.
Preto minister pred Vianocami predstavil aj alternatívu – tanková brigáda by mohla byť hybridná. Tvorili by ju ťažké tanky ako Leopard 2A8 (aj z druhej ruky), ktoré by doplnili ľahšie tanky s porovnateľnou palebnou silou, ale s nižšou ochranou a hmotnosťou.
Kaliňák prejavil v lete 2024 aj záujem o šestnásť kusov novej slovenskej húfnice BIA, ktorú vyvíja štátna zbrojovka Konštrukta Defence – po novom označovaná aj ako EVA M2 6×6. BIA je ľahšou verziou známejšej húfnice Zuzana.
Akadémia ozbrojených síl tají dodávateľov
Pri analýze obranných zmlúv sme identifikovali 25 zmlúv, v ktorých Akadémia ozbrojených síl M. R. Štefánika nezverejnila mená úspešných dodávateľov. Zmluvy sa do registra zmlúv dostali cez špecifický typ verejného obstarávania - dynamického nákupného systému (DNS).
Zákon o verejnom obstarávaní v takom prípade neukladá povinnosť zverejniť niektoré údaje. Podľa hovorcu Úradu pre verejné obstarávanie Michala Dzurjanina však obstarávateľ musí vedieť zdôvodniť, prečo zvolil takýto postup. Akadémiu ozbrojených argumentovala ohrozením hospodárskej súťaže.
Nadácia Zastavme korupciu vyhrala v minulosti podobný spor so Správou štátnych hmotných rezerv, ktorá odmietla sprístupniť informácie o covidovej zákazke cez DNS.
Najvyšší správny súd rozhodol, že nadácia má na informácie – napriek rovnakému argumentu SŠHR o ohrození hospodárskej súťaže.
„Podľa súdu totiž objektívne neexistujú dôvody na odmietnutie sprístupnenia žiadaných informácií,"povedal Peter Šťastný z advokátskej kancelárie Allen & Overy pre Nadáciu Zastavme korupciu.
Technickú pomoc s dátami poskytol Miroslav Krempaský
