Keď na začiatku tohto roka prestal na Slovensko prúdiť ruský plyn cez Ukrajinu, vláda Roberta Fica (Smer) začala horúčkovito zháňať náhradu. Riešenie našla v takzvanej južnej trase, ktorej základom je turecký plynovod TurkStream.
Výhľadovo sa rátalo s tým, že Turecko razantne zvýši prepravu ruského plynu do Európy. Jeho spoločný projekt s ruskou plynárenskou firmou Gazprom, ktorý to mal zabezpečiť, však padol.
„Zmar tureckých plynových strategických plánov Putina znamená aj koniec Ficových snov o obnovení veľkých kšeftov a masívneho dovozu plynu od Gazpromu južnou trasou, cez Turecko a Maďarsko,“ komentuje exminister hospodárstva a expert na energetiku Karel Hirman (Demokrati).
Na ruský plyn z Turecka sa však spolieha Slovenský plynárensky priemysel (SPP) pri dodávkach tejto komodity na Slovensko.
V článku sa dočítate:
- prečo už Turci nemajú záujem o viac ruského plynu,
- ako sú naplnené zásobníky plynu,
- či sa môžu obnoviť dodávky ruského plynu cez Ukrajinu.
Ruský plyn už neláka
Dôvodov, prečo sa Turci vzdali plánu prepravovať do Európy viac ruského plynu, je viac. V prvom rade stále nemajú dostatočnú prepravnú kapacitu smerom na Balkán a ďalej do EÚ, pričom zdroje na nové investície chýbajú.
„Gazprom je bez peňazí a Turecku na takýto riskantný podnik zrejme chýba motivácia,“ myslí si analytik Radovan Potočár. Naráža na to, že ruský potrubný plyn už nemá v Európe veľa odberateľov. Celkový podiel ruského plynu (teda vrátane LNG) na dodávkach tejto komodity do EÚ klesol zo 45 percent v roku 2021 na vlaňajších 19 percent.
Gazprom nevie tento výpadok nahradiť, a tak niekdajšia zlatá baňa ruského štátneho rozpočtu vlani vykázala rekordnú stratu takmer 13 miliárd dolárov.
Navyše, EÚ sa chystá dovoz ruského plynu naďalej priškrcovať a úplne ho zastaviť do konca roka 2027 (Fico a maďarský premiér Viktor Orbán sú proti).
Dôvodom na zastavenie projektu plynového hubu je podľa Hirmana aj to, že Turecko a ďalšie balkánske krajiny sa čoraz intenzívnejšie obzerajú po dodávateľoch neruského plynu. Navyše, Turecko nedávno objavilo veľké ložiská zemného plynu v Čiernom mori.

Vyprázdnené zásobníky
SPP tvrdí, že stopka pre turecký hub neovplyvní dodávky plynu cez TurkStream na Slovensko.
„Momentálne sú na úrovni, ktorá zabezpečí primeraný objem zemného plynu pre našich zákazníkov na ďalšie obdobie vrátane zimnej sezóny 2025/2026,“ ubezpečuje hovorca podniku Ondrej Šebesta.
Od začiatku apríla si SPP vyrokoval väčšiu kapacitu v plynovode TurkStream od Maďarska. To, že cez prepojovací bod Veľké Zlievce prichádza aktuálne osem miliónov kubických metrov plynu denne, čo je na úrovni spred apríla, vysvetľuje SPP tým, že sa zmenil pomer dodávok pre jednotlivých nákupcov plynu. Inými slovami, kým dodávky pre SPP vzrástli, iným firmám zase klesli.
Podľa Potočára však južná trasa na kompletné pokrytie celoročnej spotreby Slovenska nestačí: „Úzkych hrdiel po trase je viac, počnúc maďarsko-slovenským prepojením.“
SPP doteraz neprezradil, koľko plynu priteká na Slovensko cez TurkStream. Ročná spotreba zemného plynu sa pritom pohybuje medzi štyrmi až piatimi miliardami kubíkov plynu. Plynovod z Ukrajiny ju pokrýval z dvoch tretín.
Pre nestabilné, respektíve nedostatočné priebežné dodávky je pre zimné obdobie rozhodujúce, do akej miery sa podarí naplniť zásobníky. Tie slovenské sú v súčasnosti naplnené na 41 percent.
Na porovnanie, v Česku je to 53 percent, v Rakúsku 57 percent. Podľa pravidiel EÚ musia byť zásobníky plynu pred zimnou sezónou naplnené aspoň na 90 percent.
Ukrajinská trasa
SPP tvrdí, že úzke miesta na južnej trase si uvedomuje, a preto si zabezpečuje možnosť dodávok aj z alternatívnych zdrojov, ako je plynovod z Nemecka cez Rakúsko a Česko.
„Máme tam kúpenú dostatočnú prepravnú kapacitu. Do konca októbra budeme mať zásobníky naplnené na 100 percent,“ dodáva Šebesta.
SPP sa však stále spolieha aj na to, že ruský plyn potečie opäť aj cez Ukrajinu. Na jeho tranzit nedávno založil dcérsku firmu SPP plus. Ruský plyn by mala prevziať na rusko-ukrajinských hraniciach a potom ho vo vlastnej réžii prepraviť na Slovensko. „Veríme, že ešte do konca roka sa to podarí,“ uvádza Šebesta.
Potočár vníma tento scenár ako veľmi nepravdepodobný. „Ukrajina naďalej čelí ruskej agresii a nemá motiváciu vychádzať v ústrety biznisu s ruských plynom,“ myslí si.
Vojna na Ukrajine

- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine