BRATISLAVA. Slovensko sa v treťom vydaní Indexu prosperity, ktorý spracovala Slovenská sporiteľňa, opäť umiestnilo na 24. mieste spomedzi krajín Európskej únie.
Za Slovenskom sú už len Rumunsko, Bulharsko a posledné Grécko, lídrom rebríčka je Švédsko.
Medziročne sa Slovensko zlepšilo napríklad v kvalite ovzdušia či kumulatívnom výkone ekonomiky, najväčší prepad však zaznamenalo pri slobode médií.
Slovensko brzdí najmä rast daní
Z krajín bývalého východného bloku je na najlepšej pozícii Slovinsko (4. miesto), nasleduje Estónsko (13. miesto) a Česko (15. miesto).
"V rokoch 2019 až 2024 sa zväčšila naša ekonomika o osem percent. To je síce lepší výsledok ako je päťpercentný rast Európskej únie ako celku, v porovnaní s ostatnými krajinami strednej a východnej Európy však zaostávame. Napríklad Chorvátsko narástlo o 19 percent a Poľsko s Bulharskom o 14. A ak chceme EÚ ekonomicky dobiehať, potrebujeme rýchlejšie tempo rastu, pretože v produkcii na obyvateľa patríme stále do spodnej tretiny rebríčka," uviedla Mária Valachyová, hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne.
Slovensko brzdí najmä rast daní, ktorý zhoršuje konkurencieschopnosť krajiny.
"Máme najvyššiu sadzbu dane z príjmov právnických osôb v našom regióne. 24 percent nie je extrémne veľa, ak však k tomu pripočítame transakčnú daň, výsledok bude nárast objemu vybraných daní od slovenských podnikateľov z vlaňajších 4,5 miliardy eur na 5,6 miliardy v tomto roku. To je nárast o takmer 25 percent. A pre rok 2026 hovoria odhady o ďalších 8 percentách. To sú peniaze, ktoré chýbajú slovenským podnikateľom a firmám pre investície," upozorňuje Valachyová.
Problémom sú aj sociálne politiky
Receptom na prosperitu je podľa odborníkov podpora kapitálu, pracovnej sily a technológií, ako aj väčšia podpora investičnej kultúry – startupov, výskumných centier a prepájania súkromnej sféry s univerzitami.
"Je nevyhnutné, aby sme sa pri konsolidácii zamerali aj na zvyšovanie efektívnosti štátu a prehodnotenie rozsahu sociálnych politík. Tie si vzhľadom na aktuálny stav verejných financií nemôžeme v tak štedrej podobe dlhodobo dovoliť," dodáva Valachyová.
Slovenské domácnosti si dlhodobo odkladajú menšiu časť svojich príjmov než je priemer EÚ. V roku 2024 dosiahla hrubá miera úspor v EÚ27 úroveň 14,5 percenta, zatiaľ čo na Slovensku len 5,9 percenta.
Takmer polovicu finančného majetku slovenské domácnosti držia vo vysoko likvidnej forme, teda v hotovosti alebo na bežných účtoch, čo znižuje potenciál dlhodobých výnosov.
