Slovenská ekonomika patrí k najhoršie prosperujúcim spomedzi krajín EÚ. V takzvanom Indexe prosperity, ktorý zostavuje spoločný analytický tím Slovenskej a Českej sporiteľne, obsadila 24. miesto.
Horšie dopadli len Bulharsko, Rumunsko a Grécko. Na porovnanie, Česko obsadilo 15. a Slovinsko štvrtú pozíciu. Top trojku v Indexe prosperity tvoria Švédsko, Írsko a Holandsko.
Nelichotivé postavenie Slovenska však nespôsobuje len fakt, že po období solídneho rastu pred a krátko po vstupe do Európskej únie v roku 2004 sa jeho dynamika postupne spomaľuje.
„Zdá sa, že náš model malej a otvorenej ekonomiky začína narážať na svoje limity,“ vysvetľuje hlavná ekonómka Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.
Zaostávame za Poľskom aj Rumunskom
Hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska medzi rokmi 2019 až 2024 narástol o osem percent. Priemer EÚ bol len päť percent, ale do značnej miery sa na tom podieľala stagnácia veľkých ekonomík Nemecka a Francúzska, ktoré majú vo výpočte vyššiu váhu.
Komulatívny rast HDP v priebehu piatich rokov. (zdroj: SLSP)Rast HDP Slovenska výrazne ťahala spotreba domácností, ktoré si dlhodobo odkladajú podpriemernú časť príjmov. Hrubá miera úspor v EÚ 27 dosiahla vlani 14,5 percenta, kým na Slovensku to bolo len 5,9 percenta.
S úsporami pritom zaobchádzame konzervatívne. Takmer polovicu finančného majetku držia Slováci v hotovosti alebo na bežných účtoch.
Investičné produkty využívajú zriedkavejšie ako obyvatelia na západe kontinentu, čím sa ochudobňujú o dlhodobé výnosy, ktoré ponúkajú finančné trhy.
Na druhej strane, spotreba domácností v ostatných mesiacoch klesá. Vyplýva to z údajov Indikátora ekonomického sentimentu, ktorý vydáva Štatisticky úrad. V máji zaznamenal najprudší prepad za 19 mesiacov.
Spotrebitelia i podnikatelia totiž očakávajú zhoršenie ekonomického prostredia. Dôvodom sú dosahy konsolidačných opatrení vlády Roberta Fica (Smer), najmä transakčnej dane a vyššej sadzby DPH, ale aj neistota v zahraničnom obchode, ktorú priniesol americký prezident Donald Trump.
Okrem toho, viac než s priemerom EÚ je vhodné rast slovenského HDP o osem percent v priebehu piatich rokov porovnať s rovnako proexportne orientovanými krajinami.
Ekonomika Poľska, Rumunska, Bulharska a Chorvátska narástla o 15 percent, pretože mali lepší daňový mix, prilákali nové investície alebo sa zamerali na perspektívnejšie sektory.
Na šnúrkach Trumpových nohavíc
Zahraničný obchod je najväčšou výhodou a zároveň Achillovou pätou Slovenska.
