V tomto roku motoristi absolvovali už viacero výluk na diaľnici D1 pred Bratislavou. V zásade to však boli dobré správy, lebo to svedčí o tom, že práce na dôležitej križovatke autostrád D1 a D4 napredujú. Niektoré smery sú už sprístupnené a pomáhajú odľahčiť Bratislavu od tranzitnej dopravy.
Naposledy otvorili cez víkend zjazd z diaľnice D1 na diaľnicu D4 v smere z Trnavy do Jaroviec. Novootvorená vetva diaľnice je dlhá približne kilometer a ide o plnohodnotný dvojpruh.
Predtým D1 uzavreli na jednu noc počas druhého júnového víkendu, keď stavbári betónovali nový most, spájajúci Ivanku pri Dunaji a miestnu časť Chorvátskeho Grobu Čierna Voda.
Uzávery diaľnice budú pokračovať aj v lete. Stále síce nie je úplne jasné, kedy sa uzol D1/D4 kompletne dokončí, zdá sa však, že príbeh „zabudnutej križovatky“ na novom bratislavskom obchvate sa konečne chýli ku koncu.
V článku sa dočítate:
- prečo výstavba križovatky mešká,
- kedy je naplánované jej dokončenie,
- aký posun si už vyžiadal poľský zhotoviteľ?
Príprava cez tri vlády
Pôvodne mala byť križovatka diaľnic D1 a D4 hotová už v roku 2019, aby mohla plynulo nadviazať na nový bratislavský obchvat. To sa však nepodarilo, pretože projekt sa veľakrát prerábal a potom Národná diaľničná spoločnosť (NDS) dlho nedokázala vysúťažiť jej zhotoviteľa.
Obchvat napokon spustili bez križovatky s D1, čo sa podpísalo aj pod slabú vyťaženosť novej autostrády.
Mesto na Orave sa dočká meškajúceho a drahšieho obchvatu. Čaká naň 15 rokov Čítajte Na začiatku príbehu v roku 2016 za druhej vlády Roberta Fica (Smer) bol prísľub vtedajšieho ministra dopravy Jána Počiatka, že križovatka sa postaví do roku 2019. Štát sa však nedokázal včas vyrovnať ani s námietkami okolitých obcí k projektu. Zdržal sa aj pri výkupe pozemkov. Stavať sa tak vôbec nezačalo.
S projektom výrazne nepohol ani minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) počas tretej Ficovej vlády. Debatovalo sa o tom, či zhotoviteľa križovatky nájsť napriamo (čo by proces urýchlilo) alebo cez verejnú súťaž. Napokon sa pre obavy z obviňovania z netransparentnosti išlo do súťaže, ktorú však už za Érseka nestihli vypísať.
Prípravu súťaže po zmene vlády následne zdržala covidová pandémia. Napokon sa uskutočnila až v lete 2022, pričom jej víťazom sa stala poľská firma Budimex. Pre námietky a zmeny v projekte sa reálne začalo stavať až na jeseň 2023.
