WASHINGTON. Americká centrálna banka (Fed) na svojom budúcotýždňovom zasadnutí zrejme nezmení nastavenie menovej politiky aj napriek spomaleniu rastu spotrebiteľských cien.
Hlavným dôvodom sú inflačné riziká spojené s clami.
Informuje o tom agentúra Reuters.
Ekonómovia vo všeobecnosti počítajú s tým, že Fed nezmení úrokové sadzby. Investori sa budú sústrediť predovšetkým na nové prognózy centrálnej banky, ktoré ukážu, akú váhu prikladá aktuálnemu ochladeniu inflácie a aké riziko podľa nej predstavujú nevyriešené obchodné a rozpočtové otázky.
Menový výbor Fedu (FOMC) začiatkom mája ponechal kľúčovú úrokovú sadzbu v pásme 4,25 % až 4,50 %, kde sa nachádza od decembra 2024. Trhy s takýmto rozhodnutím počítali.
Nedávne údaje o vývoji inflácie v USA zmiernili obavy, že clá, ktoré zaviedol prezident Donald Trump, sa okamžite prejavia v zrýchlení tempa rastu cien. Najnovšia mesačná správa o zamestnanosti ukázala spomalenie rastu zamestnanosti. Takáto kombinácia by tradične zvýšila očakávania, že Fed začne znižovať úrokové sadzby.
Trump požaduje, aby Fed okamžite znížil svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o celý jeden percentuálny bod. To by znamenalo dramatické uvoľnenie menovej politiky, ktoré by signalizovalo, že Fed počíta s poklesom inflácie na cieľové 2 % a s jej udržaním sa na tejto úrovni bez ohľadu na to, čo urobí vláda.
Predstavitelia Fedu sa však obávajú, že Trumpova obchodná politika podporí infláciu. Ďalšou dôležitou otázkou je, akú podobu bude mať nakoniec rozsiahly rozpočtový a daňový zákon, ktorý sa prerokúva v Kongrese. Situáciu Fedu aktuálne tiež komplikuje výrazný nárast cien ropy po útoku Izraelu na Irán.