BRATISLAVA. Slovenská republika zaznamenala v najnovšom rebríčku globálnej konkurencieschopnosti ďalší pokles a obsadila 63. miesto zo 69 hodnotených krajín.
Vyplýva to z výsledkov merania, ktoré zverejnil Inštitút slobody a podnikania (ISP) v spolupráci so švajčiarskym Inštitútom pre rozvoj manažmentu (IMD) a ďalšími 66 organizáciami z celého sveta. Ide už o štvrtý pokles v poradí za posledné roky, pričom ešte v roku 2021 bolo Slovensko na 50. priečke.
Prvé miesto v rebríčku patrí Švajčiarsku, na druhom mieste skončil Singapur a tretí je Hongkong. V prvej desiatke sa umiestnili aj Dánsko, Spojené arabské emiráty, Taiwan, Írsko, Švédsko, Katar a Holandsko. Česká republika si oproti minulému roku polepšila o štyri miesta a je na 25. mieste, čo je v porovnaní so Slovenskom takmer o 40 miest lepšie postavenie.
Slovensko podľa hodnotenia čelí rastúcim štrukturálnym výzvam a nedostatočnej reakcii na meniace sa globálne podmienky.
„Hodnotenie poukazuje na spomaľovanie hospodárskeho rastu, vysoké energetické náklady, nedostatok pracovnej sily v kľúčových sektoroch, ako aj na neefektívnu konsolidáciu verejných financií,“ konštatuje inštitút.
Medzi hlavné faktory atraktívnosti Slovenska podľa prieskumu respondentov patria prítomnosť kvalifikovanej pracovnej sily, nákladová konkurencieschopnosť a prístup k financovaniu. Naopak, podnikatelia najviac kritizujú spomalenie tvorby hrubého fixného kapitálu, politickú nestabilitu a vývoj menového kurzu.
Na zvrátenie negatívnych trendov je podľa inštitútu nevyhnutné, aby Slovensko znížilo energetickú náročnosť a diverzifikovalo energetické zdroje, posilnilo trh práce, zreformovalo daňový systém a investovalo do výskumu, inovácií a technologického rozvoja.
Medzi hlavné výzvy slovenskej ekonomiky podľa inštitútu patrí spomalenie rastu HDP. Automobilový priemysel je obzvlášť zraniteľný kvôli americkým clám.
Ďalej je to fiškálna konsolidácia zameraná najmä na zvyšovanie daňových príjmov, ktorá neznižuje výdavky a zahŕňa aj transakčnú daň negatívne vplývajúcu na podnikanie.
Výzvou sú aj vysoké náklady na energie ohrozujúce priemyselnú produkciu aj vývozy, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, čo vedie k odchodu mladých odborníkov do zahraničia, ako aj rastúca inflácia, ktorá znižuje kúpnu silu domácností a ohrozuje ich úspory.
