BRATISLAVA. Svetová ekonomika vstúpila do novej éry obchodných vzťahov, ktorú charakterizuje tvrdé presadzovanie národných záujmov, povedal slovenský eurokomisár pre obchod a hospodársku bezpečnosť Maroš Šefčovič počas minulotýždňovej konferencie Visegrad 4 Business v Bratislave.
„Myslím si, že návrat do obchodných vzťahov spred 2. apríla tohto roku, keď Spojené štáty americké začali svoju colnú politiku, nebude v najbližšej dobe možný,“ upozornil eurokomisár.
Suroviny sa stali nástrojom politiky
Staré časy otvoreného a predvídateľného trhu sa podľa neho skončili a nahradil ich svet tvrdšieho presadzovania národných záujmov.
Doplnil, že dáta, vzácne zeminy či vysoko citlivé technológie sa dnes čoraz častejšie stávajú nástrojmi politického boja.
V reakcii na tento trend Šefčovič spomenul, že ako eurokomisár pripravuje doktrínu ekonomickej bezpečnosti, kde sa na tieto nové fenomény bude reflektovať.
EÚ potrebuje lacnejšiu energiu
V súvislosti s vysokými vstupnými nákladmi na energie v Európskej únii (EÚ) Šefčovič uviedol, že ide o jednu z hlavných priorít, ktorej je potrebné sa venovať.
Vysvetlil, že ceny energií sú ovplyvňované tromi faktormi, a to „cena samotnej komodity, tarifné poplatky a dane a ceny emisných povoleniek“, pričom tieto zložky sa regulujú na úrovni EÚ i na úrovni jednotlivých členských štátov.
Únia už prijala niekoľko akčných plánov a o téme pravidelne diskutujú ministri energetiky, Šefčovič ale upozorňuje, že je „potrebné preniesť urgentnosť tohto problému na ešte vyššiu politickú úroveň“.
Japonsko nechce obetovať národné záujmy. Premiér Išiba sa s Trumpom zatiaľ nedohodol Čítajte Východisko vidí v diverzifikácii zdrojov, férových tarifách a zabezpečení, aby preprava energie a fungovanie prepojení medzi krajinami bolo čo najefektívnejšie a s čo najnižšími nákladmi.
Zoznam kritických surovín
Riešenie závislosti EÚ od kritických surovín vníma Šefčovič ako jednu z nosných tém ekonomickej bezpečnosti.
EÚ preto vypracovala nový zoznam kritických surovín, ktorý dnes obsahuje viac ako 30 položiek, a spustila realizáciu strategických projektov.
„Momentálne sme zakončili výber prvých 47 strategických ekonomických európskych projektov v EÚ a 13 v tretích krajinách, čiže sú tam rôzne krajiny od Grónska, Srbska až po Ukrajinu,“ ozrejmil Šefčovič.
Tieto projekty budú mať podľa neho výhodnejšie podmienky pri povoľovacích procesoch aj financovaní z európskych fondov. Cieľom je tento proces opakovať každý rok.
Šefčovič vyzdvihol napríklad prístup Japonska, ktoré má samostatného ministra pre ekonomickú bezpečnosť. Ten úzko spolupracuje s podnikateľským sektorom na identifikácii nedostatkov.
Japonci tiež vytvorili štátnu organizáciu, ktorá zabezpečuje spoločné nákupy kritických surovín a strategicky ich skladuje pre prípad, že by náhodou došlo k ich výpadku. Myslí si, že podobný systém by mal vzniknúť aj v EÚ a práve týmto smerom sa aktuálne uberá aj európska diskusia, uzavrel eurokomisár.
Konferenciu Visegrad 4 Business organizujú spoločne od roku 2022 štyri podnikateľské organizácie z regiónu V4, a to Rada slovenských exportérov, česká Asociácia exportérov, klub maďarských podnikateľov MAPI Klub a poľské Ekonomické fórum.
Kľúčovými témami tohtoročného fóra boli obchodné vzťahy medzi V4 a USA, automobilový sektor, konkurencieschopnosť EÚ a obchodný potenciál V4.
