BRUSEL, ŠTRASBURG. Európska únia definitívne uzatvorí kohútik s ruským plynom. Vyhlásil to v utorok eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen po tom, ako Európska komisia navrhla, aby krajiny EÚ do konca roka 2027 postupne pozastavili dovoz ruského plynu a ropy.
Informuje o tom spravodajca TASR.
Komisár zdôraznil, že nadišiel čas, keď sa EÚ rozhodla definitívne zavrieť kohútik s ruským plynom, lebo energetická závislosť od tejto krajiny „príliš dlho ubližovala Európe a pomáhala Rusku“.
Podľa jeho slov čím menej energie dovezie EÚ z Ruska, tým väčšiu bezpečnosť a nezávislosť bude mať Európa, a čím menej peňazí Európania minú na ruské fosílne palivá, tým viac budú môcť investovať do svojej vlastnej čistej, zelenej, bezpečnej a dostupnej energie.
„Posolstvo je teda jasné: menej je viac - menej energie z Ruska je viac sily pre Európu,“ opísal situáciu eurokomisár.
Ak eurokomisia neposkytne Slovensku riešenie, Fico nepodporí balík protiruských sankcií Čítajte Úplný zákaz dovozu zavedú postupne
Jorgensen na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu spresnil, že týmto legislatívnym návrhom EÚ rozhoduje o svojej energetickej budúcnosti. V praxi to znamená, že do konca roku 2027 už nebudú na trhoch EÚ žiadne ruské fosílne palivá.
„Úplný zákaz dovozu ruského plynu zavádzame postupne,“ povedal.
Ako prvé začne platiť, že dovoz fosílnych palív z Ruska na základe nových zmlúv bude od konca tohto roka zakázaný. V neskoršej fáze sa postupne ukončia všetky zostávajúce dovozy plynu a ropy v rámci existujúcich zmlúv vrátane dlhodobých zmlúv, čo povedie k úplnému vyradeniu ruského plynu z jednotného trhu EÚ do konca roku 2027.
Komisia podľa jeho slov na minimalizáciu rizík obchádzania tohto zákazu zavedie systém sledovania dovozu a pohybu ruského plynu na trhoch EÚ. Dovozcovia budú musieť colným orgánom poskytnúť informácie o pôvode plynu, totožnosti dodávateľa, ako aj o vstupných a dodacích miestach dodávok skvapalneného plynu (LNG).
Podľa Jorgensena tak eurokomisia získa úplný obraz o dianí na trhu s tým, že získa prístup k informáciám o zmluvách na dodávky.
„Chcem zdôrazniť, že toto vyraďovanie bude postupné a dobre koordinované s členskými štátmi. Nechceme zbytočne zaťažovať alebo ohrozovať naše spoločnosti,“ povedal komisár.
Zdôraznil, že kľúčovým nástrojom budú národné plány diverzifikácie, ktoré budú musieť Európskej komisii predložiť členské štáty, ktoré si samy stanovia príslušné opatrenia a harmonogramy. Komisia bude s nimi spolupracovať na každom kroku.
Slovensko a Maďarsko sú proti
Slovensko a Maďarsko sa v pondelok na zasadnutí Rady EÚ pre telekomunikácie a energetiku v Luxemburgu vyslovili proti plánu Európskej komisii zakázať dovoz plynu z Ruska do EÚ do konca roka 2027.
Jorgensen po rokovaniach ministrov potvrdil, že Európska komisia neuvažuje o možnosti vyplácať kompenzácie za ukončenie nákupov ruského plynu tým krajinám, ktoré by o to mali záujem.
Pripomenul, že doteraz sa už mnohé členské štáty zriekli dovozu energií z Ruska aj za cenu veľkých nákladov, a preto aj ostatné krajiny EÚ by mali teraz podniknúť podobné kroky.
SPP je proti zastaveniu dovozu ruského plynu
Slovenský plynárenský priemysel (SPP) nesúhlasí s plánom Európskej komisie na ukončenie dovozu ruských palív. Ako uviedol pre agentúru SITA hovorca SPP Ondrej Šebesta, politické rozhodnutie neobsahuje dostatočné právne a finančné analýzy vplyvov a prepočty dopadu navrhovaných opatrení na ukončenie dovozu ruského zemného plynu, ktoré môžu mať výrazne negatívny vplyv na konkurencieschopnosť podnikateľského sektora Európskej únie.
„Plán môže navyše pokriviť voľný trh s energiami a výrazne ohroziť bezpečnosť dodávok energií pre niektoré regióny kontinentu vrátane strednej a východnej Európy,“ dodal Šebesta.
Presný rozsah nárastu cien po výpadku ruských dodávok je podľa najväčšieho slovenského dodávateľa plynu ťažké určiť, pretože podlieha viacerým faktorom.
„Možno však očakávať, že cenový dopad by sa mohol pohybovať v rozpätí 3 až 6 eur za megawatthodinu. Dopad zvýšených cien pre portfólio SPP by predstavoval pri predpokladanej ročnej spotrebe 30 terawatthodín dodatočné náklady v rozsahu 90 až 180 miliónov eur. Pre celý slovenský trh pri predpokladanej celkovej ročnej spotrebe 47 terawatthodín plynu by sa ekonomický dopad pohyboval od 141 do 282 miliónov eur,“ doplnil Šebesta.
Dodatočné náklady za prepravu plynu pre zákaznícke portfólio SPP sa budú líšiť podľa zvolenej trasy respektíve zloženia alternatívnych prepravných trás. Podľa prepočtov spoločnosti sa môžu pohybovať na úrovni od približne 93 miliónov eur za trasu z Nemecka cez Českú republiku až po 231 miliónov eur za trasu z Nemecka cez Poľsko.
„Zároveň, tak ako sme už avizovali v minulosti, niektoré prepravné koridory nie sú schopné prepraviť plný potrebný objem pre potreby príslušných krajín,“ dodal Šebesta.
Ak zohľadníme nielen zvýšené náklady na nákup komodity, ale aj vyššie náklady na prepravu, celkový dopad pre zákaznícke portfólio SPP by sa pohyboval v rozpätí 183 až 273 miliónov eur.
„Z pohľadu celého slovenského trhu by sa celkový bezprostredný ekonomický dopad opatrení predpokladaných v Roadmap mohol vyšplhať na 287 až 428 miliónov eur. Túto čiastku by museli v plnej miere znášať slovenskí dodávatelia zemného plynu, resp. ich zákazníci a koneční spotrebitelia,“ podotkol Šebesta.
Zodpovednosť za ukončenie dlhodobého kontraktu s ruským dodávateľom bude znášať SPP respektíve Slovenská republika, upozorňujú plynári. Takýto krok môže obchodný partner napriek deklarovanej „vyššej moci“ považovať za jednostranné porušenie záväzku zo zmlúv.
„V zmysle princípu take-or-pay (odober alebo zaplať) hrozí SPP, respektíve Slovenskej republike v prípade ukončenia dovozu ruských palív od 1. januára 2028, že Gazprom bude žiadať uhradenie celého neodobratého množstva plynu, čo pri aktuálnych cenách zemného plynu predstavuje približne 16 miliárd eur,“ zdôraznil Šebesta.
Od začiatku zabezpečovania alternatívnych dodávok spoločnosť SPP tvrdí, že diverzifikácia má svoju cenu. „V prípade, že by legislatívnym zásahom došlo k zákazu dovozu ruského zemného plynu, bude nevyhnutné zabezpečiť alternatívne zdrojovanie v plnej výške, a to za výrazne menej priaznivých ekonomických podmienok,“ konštatoval Šebesta.
(sita)
