Nadácia Zastavme korupciu spravila analýzu lobingu na Slovensku. Zo 150 poslancov NR SR len siedmi boli ochotní zverejniť svoje pracovné stretnutia so záujmovými organizáciami a inými lobistami, ktorí sa snažia ovplyvňovať ich rozhodnutia pri prijímaní zákonov.
Ich slovenskí kolegovia v Európskom parlamente pritom povinne vykázali už 301 takýchto osobných kontaktov, pričom väčšinou išlo o schôdzky s lobistami z korporátneho sektora a nie s mimovládkami.
Nadácia sa pokúsila zmapovať aj samotných lobistov, teda záujmové organizácie, ktoré sa v rámci svojich aktivít snažia stretávať s poslancami a verejnými funkcionármi a ovplyvňovať legislatívu a rozhodnutia politikov či funkcionárov na národnej i európskej úrovni. Neexistuje však žiadny register, kde by bolo možné spoľahlivo tieto subjekty identifikovať.
Pokúsiť sa spraviť komplexný prehľad o lobingu na Slovensku je dôležité, pretože časť spoločnosti podľahla mylnej predstave, že lobing je nekalá činnosť, ktorú vykonávajú najmä neziskové organizácie.
V skutočnosti je lobing nevyhnutnou súčasťou demokracie, pretože poskytuje tvorcom politík relevantné informácie od dotknutých osôb a odborné znalosti o zložitých otázkach. Zároveň je to dôležitý prvok participácie odbornej verejnosti na tvorbe legislatívy. Ak má presné pravidlá a transparentnú kontrolu, môže zvýšiť kvalitu prijímaných rozhodnutí vo verejnej sfére.
Zo 150 poslancov len siedmi
„S akými zástupcami organizácií ste sa stretli, ktorých cieľom bolo diskutovať o konkrétnej odbornej téme, ktorá je alebo by mohla byť predmetom zákonnej úpravy?“ spýtali sme sa e-mailom všetkých 150 poslancov Národnej rady SR.
Naším cieľom bolo nielen zistiť najčastejších lobistov, ktorí kontaktujú zákonodarcov, ale preveriť aj ochotu poslancov odkryť svoje stretnutia. Odpovedalo nám len sedem poslancov, z toho štyria z Progresívneho Slovenska, dvaja z Hnutia Slovensko a jeden z SaS.
Koaliční poslanci našu ponuku verejne odkryť svoje pracovné kontakty úplne ignorovali, hoci práve v týchto dňoch avizuje vláda novú zákonnú úpravu lobingu, ktorá má vniesť do celého procesu transparentnosť. Je to odporúčanie, ktoré Slovensku už dlhodobo adresuje EÚ.
„Pravidelne sa stretávam s asociáciami, ktoré zastrešujú pracovníkov v sociálnom sektore, s charitami a občianskymi združeniami zdravotne znevýhodnených, komunikovala som aj s lekármi a organizáciami, ktoré sa venujú pomoci ženám v ťažkej životnej situácii,“ podrobne rozpísala poslankyňa Martina Bajo Holečková z SaS.
Poslankyňa Natália Nash z Progresívneho Slovenska sa venuje najmä športu a vo svojej odpovedi uviedla kontakty s predstaviteľmi športových zväzov a organizácií.
„Keďže som opozičná poslankyňa, zatiaľ som sa nestretla s tým, že by niekto prišiel lobovať za konkrétne úpravy. Myslím, že toto je skôr problém pre koaličných poslancov, ktorí majú reálnu šancu presadiť zmeny v legislatíve,“ dodala poslankyňa.
„Ako expert na problematiku samospráv a bývalý starosta na pravidelnej báze komunikujem predovšetkým so ZMOS-om a s Úniou miest Slovenska, prípadne i so združením Samosprávne kraje SK8,“ uviedol poslanec Progresívneho Slovenska Marek Lackovič.
Na naše otázky podrobne odpovedala aj Veronika Remišová. Priznáva stretnutia s rôznymi mimovládnymi organizáciami z oblasti vzdelávania, charity, právneho štátu či ochrany životného prostredia.
„Komunikovala som aj s Nadáciou Zastavme korupciu o transparentnosti majetkov verejných funkcionárov,“ dodáva Remišová a svoje stretnutia označuje za „mimoriadne cenné pri tvorbe legislatívy“.
Všetci poslanci sa zhodujú, že kontakty s lobujúcimi organizáciami sú pre nich prospešné, pretože im dávajú dôležitý pohľad z praxe a spätnú väzbu.
„Ako by sme mohli tvoriť zákony a zodpovedne hlasovať, keby sme nemali priamy kontakt s jednotlivými sektormi spoločnosti a ich zástupcami?“ kladie si rečnícku otázku vo svojej odpovedi na náš prieskum poslankyňa Progresívneho Slovenska Zora Jaurová.
Európsky register lobistov
Európska legislatíva obsahuje veľmi podrobnú a transparentnú reguláciu lobistov i lobovaných. V Európskom parlamente platí zásada „bez registrácie žiadny prístup“, čo v praxi znamená, že každý zástupca záujmovej organizácie sa musí najprv zaregistrovať do Európskeho registra transparentnosti, aby vôbec mohol vstúpiť do Európskeho parlamentu alebo do priestorov Európskej komisie či Rady.
V tomto európskom registri má záznam aj 77 slovenských subjektov (k 23. 5. 2025). Pochádzajú z rôznych sektorov, pričom prevažne ide o komerčné firmy ako SPP, Slovenské elektrárne, U. S. Steel Košice, Slovalco, JAVYS atď.
Zaregistrované sú aj mnohé profesijné združenia, napr. Slovenská banková asociácia, SPPK, Slovenské združenie výrobcov piva a sladu či Zväz automobilového priemyslu SR. Zastúpenie tu majú aj slovenské univerzity či Slovenská akadémia vied a tiež mimovládky ako Via Iuris či Nadácia Zastavme korupciu.
Cifrová Ostrihoňová s umelou inteligenciou, Blaha s nikým
Svoje kontakty s lobistami musia zverejňovať aj samotní europoslanci. Tieto záznamy sú jediným oficiálnym zdrojom, z ktorého je možné urobiť prehľad o tom, kto sa najčastejšie snaží ovplyvňovať legislatívny proces, v tomto prípade slovenských zástupcov v Európskom parlamente.
Výsledky sú v kontraste s tým, ako sa vládna koalícia nedávno snažila presvedčiť verejnosť, že mimovládky sú jediní lobisti vo verejnom priestore.
Z 301 priznaných stretnutí slovenských europoslancov pripadá na mimovládne organizácie len 71. Priamo zástupcovia firiem u nich lobovali 75-krát a ich záujmové a profesijné združenia 112-krát. To predstavuje 187 stretnutí s korporátnymi lobistami, teda 62 percent všetkých schôdzok.
Europoslanci ponúkajú rozsiahle záznamy svojich stretnutí s lobistami. Napríklad Veronika Cifrová Ostrihoňová z PS sa venuje témam bezpečnosti v online priestore a tak mala stretnutie so spoločnosťami OpenAI, TikTok, Meta či Google.
Jej stranícka kolegyňa Ľubica Karvašová medzi svojimi stretnutiami uvádza aj schôdzku s primátorom Trenčína Richardom Rybníčkom či so zástupcami Kreatívneho centra Trnava.
Europoslankyňa za Smer Judita Laššáková sa venovala téme situácie v Gaze, a tak priznáva stretnutie s veľvyslancom Izraela na Slovensku Eitanom Levonom. V jej zozname je však aj schôdzka s bieloruským diplomatom Stanislavom Vassilevským.
S ruskými a bieloruskými diplomatmi sa často stretáva aj europoslanec za Republiku Milan Uhrík. So zástupcami bieloruskej ambasády sa stretol trikrát, po dvakrát mal schôdzku aj s diplomatmi Číny a Ruska a čas si našiel aj na zástupcu Iránu.
Sprievod mu zrejme robí jeho stranícky kolega Milan Mazurek, ktorý reportuje rovnaké záznamy. Stretnutia s predstaviteľmi autokratických režimov sú jediné schôdzky, ktoré priznávajú.
Branislav Ondruš z Hlasu sedel so zástupcami tabakového priemyslu z Philip Morris či automobilky Jaguar Land Rover. Katarína Roth Neveďalová zo Smeru sa stretla s takými organizáciami ako Slovak Telecom, Európska asociácia výrobcov cigár, Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov, BASF, Slovenská bioplynová asociácia či Slovenské združenie výrobcov piva a sladu.
Najaktívnejší v tomto smere sú slovenský europoslanec Martin Hojsík z PS, ktorý priznáva 73 schôdzok, či Miriam Lexmann z KDH so 62 schôdzkami, alebo Michal Wiezik z PS so 49 stretnutiami.
Niektorí europoslanci však na stránke Európskeho parlamentu v príslušnej sekcii neuvádzajú žiadne stretnutia - sú to členovia strany Smer Monika Beňová, Erik Kaliňák a Ľuboš Blaha, ale aj Ľudovít Ódor z PS.
Dôvod je jednoduchý - ako vysvetlil koordinátor europoslancov za Smer Michal Mojto, povinnosť zverejňovať takéto stretnutia sa vzťahuje len na spravodajcov legislatívy a tými nezaradení europoslanci za Smer nie sú.
Ľudovít Ódor zasa priznáva, že žiadne stretnutia s lobistami v zmysle regulácie nezverejňuje, pretože žiadne nemá. „V priebehu júna mám naplánované prvé také stretnutie, ktoré riadne nahlásim,“ dodáva Ódor.
Register na Slovensku
Na Slovensku neexistuje žiadny register, kam by sa lobisti zapisovali. Je však možné urobiť si prehľad o ich počte pri pohľade do dostupných verejných štatistík. Vychádzame zo širokej definície lobistu ako subjektu (právnickej alebo fyzickej osoby), ktorý sa usiluje ovplyvniť legislatívny alebo regulačný proces. Patria sem teda všetky záujmové združenia, zväzy, mimovládky, ale aj odbory či cirkev.
Ministerstvo vnútra vedie Register záujmových združení právnických osôb, kde sú rôzne organizácie rozdelené podľa krajov. Najviac ich je v bratislavskej župe, a to viac ako dvesto. Najmenej v Trenčianskom kraji s počtom 85.
V zozname sú napr. Zväz vinohradníkov, regionálne rozvojové agentúry, Samosprávne kraje SK8 či Asociácia farmaceutických výrobcov SR.
Lepší prehľad ponúka Štatistický úrad. V jeho registri sa nachádza 76 stavovských organizácií, 1734 záujmových združení právnických osôb, 1555 nadácií a 65 479 združení, teda rôznych zväzov a spolkov ako Csemadok, Slovenský zväz chovateľov, Zväz priemyslu Slovenskej republiky a podobne.
Urobiť rebríček najväčších lobistov na Slovensku dnes nie je možné, pretože chýba spoločná databáza. Výsledné hodnotenie by tiež záležalo na tom, či by sa za rozhodujúce kritérium považovali výnosy, počet zamestnancov, alebo počet výstupov v podobe mediálnych príspevkov či samostatných stretnutí s poslancami a funkcionármi.
Skúsenosti z iných európskych krajín však ukazujú, že žiadna právna úprava ani register automaticky nezaručí transparentnosť lobistických stretnutí politikov a záujmových aktérov. Bez politickej kultúry, vôle a samoregulácie sa pravidlá vždy obchádzajú.
Nadácia Zastavme korupciu pripravila v spolupráci s Transparency International Slovensko a Via Iuris analýzu súčasného stavu a súbor odporúčaní, ako upraviť lobing na Slovensku. Celú analýzu si môžete prečítať tu.
