Americký prezident Donald Trump zbožňuje zveličovanie. Ukázal to aj pri návrhu zákona o americkom rozpočte, ktorý nazval „One Big Beautiful Bill Act“, v preklade veľký krásny zákon.
Zákon si však predovšetkým vyslúžil kritiku za to, že rozpočet zvýši americký deficit do roku 2034 o ďalších 2,4 bilióna dolárov. Šéf automobilky Tesla a Trumpov podporovateľ Elon Musk, ktorý donedávna viedol Úrad pre efektivitu štátnej správy (DOGE), o ňom povedal, že je to „odporná ohavnosť“.
Zákon je rozsiahly a skrýva aj „maličkosti“, ktoré možno pre Američanov nie sú zásadné, ale sú kľúčové pre zahraničných investorov.
Trump totiž oživuje koncept „dane z pomsty“ (revenge tax). Návrh rozpočtového zákona obsahuje vyššie zdanenie dividend a úrokov z aktív, ktoré sa vyplácajú do zahraničia.
Vyššie dane by mohli ovplyvniť aj výnosy drobných slovenských investorov, ktorí nakupujú americké štátne dlhopisy alebo akcie, ktoré vyplácajú dividendy. V malej miere by daň zasiahla aj správcov veľkých ETF fondov, do ktorých investujú Slováci.
V zákone nie je explicitne napísané, akých krajín a investorov sa prípadné zvýšenie dane dotkne. Cieliť by však mala na štáty s „nespravodlivými“ daňami.
Návrh Trumpovho zákona medzičasom schválila Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu a čaká na to, či prejde aj Senátom. To nie je úplne isté, keďže proti revenge tax sa zdvihla veľká kritika z investorskej obce z celého sveta.
Koho by sa daň týkala
V rozpočtovom zákone sa o revenge tax pojednáva v sekcii 899. Daň by sa mala vzťahovať na pasívne príjmy, ako sú dividendy z držania akcií alebo dividendových ETF fondov, úroky z dlhopisov a príjmy z prenájmu americkej nehnuteľnosti.
Vyššie zdaňovanie by zasiahlo aj zahraničné spoločnosti, ktoré podnikajú v USA, ale svoje zisky prevádzajú do centrály v cudzine. „Túto legislatívu vnímame ako vznikajúci priestor na premenu obchodnej vojny na kapitálovú vojnu,“ povedal pre denník The Wall Street Journal analytik Deutsche Bank George Saravelos.
Trumpova administratíva tvrdí, že odvetná daň mieri na krajiny, ktoré majú „neférové zahraničné zdaňovanie“. Rozdeliť sa dajú na dve skupiny.
V prvej sú štáty, ktoré zaviedli digitálne dane na americké technologické giganty, ako sú Meta a Amazon. Z členov EÚ sú to Rakúsko, Taliansko, Maďarsko, Španielsko, Portugalsko, Francúzsko či Poľsko. Slovenská vláda takisto zvažovala, že digitálnu daň zavedie (v roku 2018), ale nakoniec sa rozhodla, že si počká na celoeurópske riešenie.
V druhej skupine dotknutých krajín sú také, čo implementovali takzvanú globálnu minimálnu daň. Slovensko ako členská krajina EÚ ju na úrovni 15 percent pre nadnárodné firmy s tržbami nad 750 miliónov eur podľa európskej smernice koncom roka 2023.
Mimochodom, dohodu o globálnej minimálnej dani podpísalo 140 krajín sveta. Trumpova administratíva ju však kritizuje a hovorí o narušení daňovej suverenity.
