BRATISLAVA. Do svetovej ekonomiky sa po takmer storočí vrátili obchodné vojny. Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa zaviedli od apríla 2025 plošné 10-percentné clo na všetok dovážaný tovar a 25-percentné clá na automobily, oceľ a hliník, čo predstavuje zásadný obrat v obchodnej politike USA s výraznými dôsledkami pre globálnu ekonomiku.
„Zavádzanie ciel je stále spojené s veľkou dávkou neistoty,“ upozorňujú analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP).
Slovensko vyviezlo v roku 2024 do USA tovary v hodnote 4,4 miliardy eur, pričom až 75 percent exportu tvorí automobilový priemysel. Najviac vyvážajú automobilky Volkswagen a Jaguar Land Rover.
Nemecký zázrak je „kaput“. Aké sú dôvody zaostávania európskeho lídra? Čítajte „Dopyt z USA celkovo generuje na Slovensku pridanú hodnotu vo výške 3,1 percenta HDP a vytvára približne 70-tisíc pracovných miest,“ uvádzajú analytici.
V automobilovej výrobe je s americkým trhom prepojených takmer 9-tisíc pracovníkov.
V dôsledku ciel čelí Slovensko najvyššiemu efektívnemu clu v EÚ, a to až 24,1 percenta, zatiaľ čo Nemecko 12,3 percenta a Česko 10,5 percenta.
„Uvalenie 25-percentných ciel na automobilovú výrobu môže dlhodobo znížiť slovenské exporty do USA o 43 až 53 percen,“ varujú analytici.
Do obchodu zasiahli národné záujmy. Šefčovič neočakáva skorý návrat starých čias Čítajte Clá sa podľa skúseností z minulosti premietnu najmä do cien pre amerických spotrebiteľov, čo zníži dopyt po zahraničných autách.
Obchodná vojna ovplyvní slovenskú ekonomiku podľa IFP štyrmi hlavnými kanálmi, a to priamym poklesom exportu automobilov do USA, spomalením ekonomík hlavných obchodných partnerov v EÚ, obmedzením investícií v dôsledku zvýšenej neistoty a potenciálnou konkurenciou z Číny na európskom trhu.
„Pre Slovensko to znamená potrebu hľadať alternatívne exportné destinácie pre automobily, ktoré v súčasnosti tvoria až 75 % nášho vývozu do USA,“ konštatujú analytici.
Efekt ciel sa už odráža v revízii makroekonomických prognóz smerom nadol. Medzinárodný menový fond znížil očakávanie rastu svetovej ekonomiky na tento rok z 3,3 na 2,8 percenta, pričom pre USA očakáva o 0,9 bodu nižší rast.
„V prípade Slovenska je vplyv cla výraznejší pre vyššiu expozíciu autopriemyslu. Medzinárodné inštitúcie, ratingové agentúry a domáce komerčné banky znížili odhady rastu našej ekonomiky na tento rok o 0,6 bodu a na budúci rok o 0,7 bodu,“ uzatvára analýza Inštitútu finančnej politiky.
