WASHINGTON. Kvôli súčasnému konfliktu na Blízkom východe, ale aj pokračujúcej vojne na Ukrajine musia aerolinky smerovať svoje lietadlá mimo uzavretých vzdušných priestorov.
Rušenie a presmerovanie spojov ale podľa expertov na letectvo stojí čas a peniaze, píše server CNN.
"Uzatváranie vzdušného priestoru je dnes úplne bežný jav," uviedol letecký konzultant Brendan Sebe. Po sérii konfliktov odštartovanej ruskou inváziou na Ukrajinu si naň aerolinky museli zvyknúť, doplnil.
Aerolinkám stúpajú výdavky
Podľa máp, ktoré umožňujú živé sledovanie letovej prevádzky, je priestor nad Izraelom, Iránom, Irakom a Ukrajinou úplne prázdny a okolité lety sú odkláňané do úzkych koridorov po stranách uzavretých zón.
Nad Ruskom stále niektoré lietadlá lietajú, ide ale väčšinou o spoje čínskych aerolínií, ktoré sa držia na severe krajiny.
Nech už ide ale o akúkoľvek spoločnosť, rušenie a presmerovanie letov je podľa riaditeľa austrálskej konzultačnej spoločnosti Strategic Air Tonyho Stantona finančne náročné.
Kvôli súčasnému konfliktu medzi Iránom a Izraelom trvá let na linke medzi Londýnom a Hongkongom o dve hodiny dlhšie ako zvyčajne.
Aj pre relatívne efektívne diaľkové lietadlá to znamená veľký nárast spotreby paliva. Priemerne takéto lietadlo spotrebuje podľa Stantona za hodinu palivo v hodnote 7000 dolárov.
Okrem vyšších výdavkov za pohonné hmoty musia letecké spoločnosti počítať aj s vyššími nákladmi kvôli dlhšej pracovnej dobe posádok, novými poplatkami za využitie náhradných letových trás či ušlými príjmami kvôli meškaniu a zrušeniu letov.
Tieto straty pritom nemožno ľahko vykompenzovať, pretože väčšina cestujúcich si letenky kupuje s predstihom, často dávno pred udalosťou, ktorá spôsobila narušenie.
Podľa analytikov navyše nie je isté, či bude možné tieto dodatočné náklady premietnuť do budúcich cien leteniek, pretože ponuka a dopyt na jednotlivých linkách sa môže výrazne zmeniť.
Presmerovanie letov okolo konfliktných zón znamená tiež, že sa v úzkych bezpečných koridoroch pohybuje zrazu väčšie množstvo lietadiel. Kvôli tomu musia dispečeri upravovať napríklad letové výšky alebo časy odletov.
Lietadiel je navyše v súčasnosti viac ako kedykoľvek predtým, napríklad v Perzskom zálive sa počet spojov podľa Sobeho za posledných niekoľko rokov strojnásobil.
Tragický let MH17
Tragické následky toho, keď lietadlo vletí do problémového vzdušného priestoru, sa ukázali v júli 2014, keď spoj spoločnosti Malaysia Airlines smerujúci z Amsterdamu do Kuala Lumpuru zostrelila raketa z ukrajinskej oblasti obsadenej proruskými separatistami. Nikto z 298 ľudí na palube incident neprežil.
Stanton však dodal, že aj napriek vojnovej neistote robia leteckým spoločnostiam väčšie starosti iné udalosti, ako sú napríklad erupcie sopiek, ktoré môžu mať oveľa väčšie dopady ako konfliktná zóna.
Mraky sopečného popola obsahujú oxid kremičitý, ktorý sa môže pri vysokých teplotách prichytiť na súčiastky tryskových motorov a spôsobiť vážne poškodenie.
Popol sa navyše môže kvôli silnému vetru vo vysokých hladinách šíriť na veľké vzdialenosti.
Stanton upozornil na erupciu sopky Eyjafjallajökull na Islande v roku 2010, ktorá spôsobila, že obloha nad severným Atlantikom - jednou z najrušnejších leteckých trás na svete - utíchla a letecká doprava klesla na úroveň, ktorá sa opakovala až pri pandémii covidu-19 o desať rokov neskôr.
