MADRID. Turistický priemysel je pre ekonomiky cenným zdrojom príjmov.
Davy návštevníkov so sebou ale prinášajú aj problémy, najmä v Európe, kde ich rekordný počet vyvoláva obavy z dôsledkov nadmernej turistiky.
Minulý rok navštívilo Európu 747 miliónov zahraničných turistov, oveľa viac ako ktorýkoľvek iný región na svete. Južná a západná Európa privítala viac ako 70 % z nich.
Prílev návštevníkov predstavuje záťaž pre bývanie, vodu, energie či dopravu. Domáci tak protestujú a požadujú opatrenia na zmiernenie negatívneho vplyvu nadmernej turistiky.
Medzi faktory, ktoré viedli k rekordným číslam, patria lacné letenky, sociálne médiá či jednoduché plánovanie ciest pomocou umelej inteligencie (AI).
Najviac turistov prichádza z krajín ako USA, Japonsko, Spojené kráľovstvo a Čína. Ich počty kolíšu podľa sezóny, čím vytvárajú nerovnomerný dopyt po bývaní a zdrojoch, ako je voda. Napriek odporu domácich sa niektorí predstavitelia z turistického priemyslu domnievajú, že prílev návštevníkov možno zvládnuť so správnou infraštruktúrou.
Talianska ministerka cestovného ruchu Daniela Santanchèová sa domnieva, že návaly ľudí na miestach, ako sú galérie vo Florencii, kde sa nachádzajú niektoré z najslávnejších umeleckých diel na svete, by bolo možné lepšie riadiť pomocou AI. Turisti by si tak mohli kúpiť lístky aj mesiace vopred, keď si cestu zarezervujú, aby sa predišlo problémom.
„Cestovný ruch musí byť príležitosťou, nie hrozbou, preto sa zameriavame na organizovanie tokov,“ povedala pre AP.
Krajiny pri Stredozemnom mori sú na čele záujmu turistov. Francúzsko, ktoré je najnavštevovanejšou destináciou, minulý rok privítalo 100 miliónov zahraničných turistov. Druhé Španielsko navštívilo takmer 94 miliónov ľudí, čo je skoro dvojnásobok jeho vlastnej populácie. Tlak na infraštruktúru je obzvlášť akútny na španielskych Kanárskych a Baleárskych ostrovoch.
Aj inde v Európe davy turistov znepokojujú obyvateľov. Grécko minulý rok navštívilo takmer štyrikrát viac turistov, ako je počet jeho obyvateľov. Krajina zápasí v letnej sezóne s náporom na vodu, bývanie a energie, najmä na obľúbených ostrovoch ako Santorini, Mykonos a ďalšie.
V Španielsku aktivisti tvrdia, že nadmerný turizmus zvyšuje náklady na bývanie v obľúbených lokalitách v dôsledku šírenia krátkodobých prenájmov. Iní sa sťažujú na zmeny samotného charakteru mestských štvrtí, kde obchody pre potreby miestnych vytlačili predajcovia suvenírov, zmrzliny, módne butiky či reštaurácie.
Úrady sa snažia nájsť riešenie na bytovú krízu. Španielska vláda v máji nariadila platforme Airbnb, aby stiahla z ponuky takmer 66.000 nehnuteľností, ktoré porušovali miestne pravidlá. Barcelona minulý rok oznámila plán na postupné vyradenie 10.000 bytov z krátkodobých prenájmov do roku 2028.
Niekde sa úrady pokúšajú regulovať toky turistov zavádzaním poplatkov. V Grécku sa od 1. júla bude od návštevníkov ostrovov vyberať daň z výletných plavieb vo výške 20 eur v obľúbených destináciách ako Mykonos a 5 eur pre menej navštevované ostrovy, ako je Samos.
Benátky tento rok opäť začali vyberať vstupný poplatok od jednodňových návštevníkov, ktorí budú musieť zaplatiť 5 až 10 eur počas hlavnej sezóny.
