Po amerických útokoch na iránsky jadrový program sa Teherán rozhoduje o tom, či „uzavrie“ Hormuzský prieliv, kadiaľ prechádza asi pätina svetových dodávok ropy a skvapalneného plynu (LNG).
Niektorí analytici už predpovedajú veľké cenové šoky týchto energonosičov. Ak dôjde k blokáde dôležitej dopravnej tepny, ceny ropy by sa mohli podľa ekonómov investičnej banky JP Morgan Chase vyšplhať nad 120 dolárov za barel.
Na druhej strane, experti upozorňujú aj na to, že Irán je závislý od príjmov z vývozu ropy a cez Hormuzský prieliv prúdi surovina aj k jeho významným obchodným partnerom, najmä do Číny a Indie. Takže by boli jeho uzavretím poškodení.
Navyše, podľa exministra hospodárstva Karla Hirmana existujú alternatívne trasy pre ropu a plyn z Perzského zálivu po súši: „Tieto ropovody majú pomerne slušnú kapacitu nielen na export ropy Saudov a šejkov z Emirátov, ale môžu na svetové trhy dostať aj časť ropy z ostatných krajín Perzského zálivu.“
Z neistoty okolo budúcich cien ropy by mohlo ťažiť Rusko, ktorého ekonomika sa potáca na pokraji recesie.
V článku sa dozviete:
- Ako reagovali ceny ropy a plynu na hrozbu uzavretia Hormuzského prielivu?
- Dá sa strategický prieliv zavrieť len čiastočne?
- Existujú alternatívne trasy pre ropu a plyn?
- Môže neistota okolo prielivu zdvihnúť aj ceny LNG pre EÚ?
- Môže Rusku vyššia cena ropy aj plynu pomôcť naďalej financovať vojnu?
- Ako sa situácia prejaví na cenách benzínu na Slovensku?
1. Ako reagovali ceny ropy a plynu na hrozbu uzavretia Hormuzského prielivu?
Ceny ropy (WTI) zatiaľ stúpli len mierne, a to na necelých 75 dolárov za barel. Podobne to bolo pri severomorskej rope Brent, ktorej cena stúpla nad 81 dolárov za barel.
Za posledné dva týždne, odkedy Izrael prvýkrát zaútočil na Irán, vzrástli ceny ropy o viac ako desať percent. V medziročnom porovnaní sú však stále takmer o desať percent nižšie.
Ropy bolo doteraz na trhu nadbytok z dôvodu spomaľovania svetovej a najmä čínskej ekonomiky a zvyšovania produkcie krajinami kartelu OPEC.
„Lenže v rokoch 2011 až 2012, keď Irán hrozil uzavretím Hormuzu, sa stalo, že cena ropy Brent vystúpila nad 125 dolárov za barel,“ pripomína analytik finančnej spoločnosti Portu Marek Malina.
Plyn sa na holandskej burze predáva za 41 eur za megawatthodinu (MWh), čo bolo trojmesačné maximum, a za týždeň sa jeho cena zvýšila takmer o desať percent.
„Ďalší vývoj je zatiaľ neistý. Iránska odveta môže byť len symbolická, ale aj začiatok širšieho konfliktu v regióne, čo by znamenalo dlhodobejšie cenové šoky na energetických trhoch,“ komentuje analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
2. Dá sa strategický prieliv zavrieť len čiastočne?
Ťažko. Irán by, teoreticky, mohol púšťať cez Hormuzský prieliv napríklad len lode svojich spojencov z Číny, ale už nie katarské s LNG pre Európu. Môže tiež rušiť GPS signál, čím sťaží bezpečnú navigáciu tankerom, prípadne ich rovno ostreľovať raketami.
Irán sa aj v minulosti vyhrážal uzavretím prielivu, ale nikdy to neurobil úplne. Snažil sa zajať niektoré tankery alebo rozmiestniť míny v časti prielivu. Nikdy to však nebolo na dlhý čas, uvádza Reuters.
Dôvodom evidentne je, že Irán má významné príjmy z exportu ropy. Tvoria až pätinu jeho rozpočtu. Pred americkými sankciami v roku 2018 to bolo dokonca 40 percent.
