BRATISLAVA. Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov na Slovensku pretrvávajú a patria k najvyšším v Európskej únii.
„Podľa dát Štatistického úradu SR predstavoval v roku 2023 rozdiel v priemernej hrubej mesačnej mzde medzi mužmi a ženami u nás približne 19 %, kým Eurostat uvádza ako priemer EÚ v tom istom roku 12 percent. Na Slovensku teda máme tento rozdiel výrazne nad európskym priemerom,“ uviedla Jitka Kouba, marketingová riaditeľka personálnej agentúry Grafton.
Najvýraznejšie rozdiely sú v sektoroch financií a poisťovníctva (až okolo 30 percent), IT a energetike.
Príčiny rozdielov sú rôzne – od horizontálnej segregácie, keď ženy častejšie pracujú v horšie platených odboroch, až po vplyv rodičovstva.
„Materská a rodičovská dovolenka, ako aj starostlivosť o deti, sa u nás týkajú najmä žien a často majú zásadný vplyv na ich kariérny postup. Nejde pritom len o samotné prerušenie práce, ktoré obvykle trvá niekoľko rokov. Aj po návrate ženy často čelia obmedzeným príležitostiam alebo stagnácii v kariérnom raste,“ vysvetľuje Kouba. Dôležitý je aj tzv. nevysvetlený rozdiel, ktorý podľa Inštitútu finančnej politiky tvorí približne 10 % a môže byť výsledkom predsudkov, stereotypov alebo historicky nerovných praktík pri nastavovaní miezd.
Téma rezonuje aj medzi zamestnancami. V ankete agentúry Grafton až 55 percent opýtaných uviedlo, že podľa nich nie sú ženy a muži na rovnakej pozícii odmeňovaní rovnako, len 23 percent si myslí, že mzdy sú rovnaké a 22 % nevedelo odpovedať.
„To jasne ukazuje, že ženy majú osobnú skúsenosť s nerovnosťou, zatiaľ čo muži si ju často neuvedomujú, alebo ju nevnímajú ako problém,“ komentuje výsledky ankety manažérka z Graftonu. Anketu realizovala agentúra Grafton na LinkedIn v marci a apríli 2025, zúčastnilo sa jej 547 respondentov.
Rozdiely v mzdách sa kumulujú počas celého pracovného života a ovplyvňujú aj výšku dôchodkov.
„Na Slovensku tak dostávajú ženy priemerný starobný dôchodok približne o 18 percent nižší než muži, čo je väčší rozdiel než je štandard v krajinách EÚ. A to už nie je len otázka spravodlivosti, ale aj vážny ekonomicko-sociálny problém,“ zdôrazňuje Kouba.
Niektoré firmy už zavádzajú mzdové audity, transparentné mzdové pásma a zverejňujú kritériá kariérneho postupu.
Kľúčovú úlohu má aj štát, najmä Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a Národný inšpektorát práce, ktorý kontroluje dodržiavanie zásad rovnakého odmeňovania. Zmenu by mohla priniesť aj smernica EÚ 2023/970, ktorú Slovensko musí implementovať do júna 2026.
Tá zavádza povinnosť uvádzať mzdové pásma v inzerátoch, právo na informácie o kritériách odmeňovania, mzdový reporting pre firmy nad 100 zamestnancov a dôkazné bremeno pri sporoch o diskrimináciu presúva na zamestnávateľa.
„Ak bude smernica dôsledne implementovaná a podložená kontrolným mechanizmom, môže to byť kľúčový krok vpred. Iba legislatíva však nestačí – rovnako dôležité sú aj zmeny v myslení a firemných nastaveniach,“ upozorňuje odborníčka.
Zmeny budú podľa Kouby postupné, no nevyhnutné. „Rovnosť v odmeňovaní nie je totiž len otázkou rodovej spravodlivosti – je to aj ekonomická nevyhnutnosť pre udržateľný a konkurencieschopný trh práce,“ uzatvára Kouba.
