Vyšachovať Rusov z jadrového paliva? Takmer nemožné, viac uškodíme sebe, tvrdí šéf elektrární

Z posledných správ z energetického sektora sa zdá, že Slovensko plánuje byť jadrovou veľmocou. Premiér Robert Fico (Smer) nedávno ohlásil, že v Jaslovských Bohuniciach sa postaví modulárny jadrový reaktor IV. generácie, ktorý by mal mať výkon 200 MW.

„Plán je postaviť štyri takéto reaktory,“ dodal Fico po tom, ako štátna Jadrová a vyraďovacia spoločnosť (JAVYS) podpísala začiatkom tohto týždňa zmluvu o spolupráci s talianskou spoločnosťou Newcleo. Tá vyvíja modulárne reaktory, ktoré dokážu spracovať už použité jadrové palivo.

Ak k tomu prirátame nedávno ohlásenú výstavbu veľkého jadrového reaktora s výkonom 1250 MW od americkej firmy Westinghouse, tak Slovensko bude mať elektriny z jadra na rozdávanie.

Problém je, že reaktory sa stavajú desiatky rokov a stoja miliardy eur. Navyše, doterajšie fungujú na ruskom palive, ktoré sa stáva pre Európsku úniu „toxickým“. Preto má plán sa ho čo najskôr zbaviť, podobne ako ruského plynu a ropy, aby oslabila schopnosť Ruska financovať vojnu na Ukrajine.

Slovenské elektrárne s týmto európskym plánom súhlasia, ale spochybňujú jeho odvážne míľniky. Používajú pritom podobné argumenty ako štátni plynári z SPP, že od Ruska sa nedá tak skoro odpojiť a bude to drahé.

1. Aké sú plány EÚ na odstrihnutie sa od ruského jadrového paliva?

Európska komisia pri májovom predstavení cestovnej mapy, ako zakázať okrem dovozu ruskej ropy a plynu aj dodávky jadrového paliva z Ruska, striktné termíny nespomínala. Teraz sa už medzi energetikmi skloňuje rok 2029, respektíve začiatok 30. rokov.

Od toho termínu Brusel plánuje zakázať všetky nové zmluvy s Ruskom na dodávku obohateného uránu.

Postupne by sa mali štáty EÚ odstrihnúť aj od dovozu náhradných dielcov a inžinierskych služieb z Ruska. Napokon sa uvažuje aj o uvalení cla na ruské palivo, hoci jeho výška nie je ešte jasná.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zavrieme atómky? Čo Fico o náhrade za ruské palivo nepovedal Čítajte 

2. Dokáže sa EÚ zbaviť ruského uránu do konca tejto dekády?

Nie, pretože úplné odstrihnutie sa od Ruska je beh na dlhú trať. Problém je v tom, že výroba jadrového paliva je zložitý proces, ktorý má štyri fázy: ťažba uránovej rudy, jej konverzia na fluorid uránový, obohacovanie a napokon výroba palivových kaziet.

V každej fáze je na svete len niekoľko krajín, ktoré to vedia robiť. Kým urán ťaží 10 krajín, obohacovaniu sa venujú už len štyri - USA, Rusko, Francúzsko a Čína.

„Rusko je zapojené do všetkých častí, preto úplné odstrihnutie od neho zrejme nie je realistické ani do roku 2029,“ myslí si analytik Radovan Potočár.

Generálny riaditeľ Slovenských elektrární Branislav Strýček upozorňuje aj na to, že hoci je prírodného uránu dosť, pri jeho obohatení má Rusko (Rosatom, pozn. red.) 44-percentný podiel na celosvetovom trhu. Takmer tretinu ovládajú Američania a zvyšok si delia Francúzi a Číňania.

„Po obmedzení importu obohateného uránu z Ruska nebude dopyt na trhu dostatočne pokrytý a vznikne kapacitný problém,“ tvrdí Strýček pre INDEX.

Aj preto sa Slovenské elektrárne poponáhľali a kontrakt s ruskou firmou Tvel, ktorý platil do konca roka 2026, vlani predĺžili do roku 2030.

Šéf elektrární dodáva, že príjmy Ruska z obohatenia uránu tvoria len zlomok peňazí, ktoré má z plynu a ropy. Zákaz dovozu preto podľa neho viac poškodí štáty EÚ.

Pochybuje aj o tom, že by plánované clá na ruské palivo výrazne poškodili Rusko. „Neprispejú k urýchleniu vybudovania chýbajúcich kapacít obohacovania uránu a iba zbytočne zaťažia nás,“ dodáva.

3. Ako rýchlo sa dajú zariadenia na obohatenie uránu vybudovať v EÚ a koľko by to stálo?

Budovanie nových zariadení (obrovská centrifúga, pozn. red.) na obohacovanie uránu je časovo aj finančne náročné. Okrem technológie treba zabezpečiť licencovanie, bezpečnostné štandardy a kvalifikovaný personál.

Strýček to odhaduje na sedem až 10 rokov na rozšírenie už existujúcich kapacít výrobcov. Ak by sa mali stavať nové, trvalo by to ešte dlhšie.

„Môže to stáť približne 30 miliárd eur,“ odhaduje šéf Slovenských elektrární.

4. Aké sú alternatívy k ruskému palivu?

Slovenské elektrárne už uzavreli zmluvy s americkým Westinghousom a francúzskym Framatomom. Proces testovania a licencovania už prebieha.

Od Francúzov by mohli prvé dodávky paliva prísť v roku 2027, od Američanov o rok neskôr. „Naším cieľom je dosiahnuť úplnú diverzifikáciu dodávok do konca dekády, ale od služby obohatenia uránu sa zrejme nebudeme vedieť odstrihnúť ani vtedy,“ priznáva Strýček.

Dobrá správa je, že úprava západného paliva ani reaktorov nie je potrebná. Nové palivo, ktoré musí byť kompatibilné s našimi reaktormi, sa v nich postupne zmiešava s ruským. Prebieha to tak, že sa postupne vymení jedna pätina palivových kaziet a potom ďalšie.

V bežnom reaktore je 349 kaziet. Odborníci na jadro musia vypočítať, ako sa bude nové palivo správať spolu so starým.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok EÚ sa má úplne zbaviť ruských energií. Ako sa to dotkne Slovenska? Čítajte 

5. Prečo nemôžeme licencovať palivo od Westinghousu rýchlejšie, ak už funguje na Ukrajine?

Pre bezpečnosť. Licenčný proces má svoje presne stanovené pravidlá. To, že americké palivo funguje v českom či v ukrajinskom reaktore, nemusí byť zárukou, že bude fungovať aj v slovenskom.

„Napríklad v ukrajinských reaktoroch je licencovaný starší typ jadrového paliva od Westinghousu,“ vysvetľuje nuansy Strýček.

V Česku prebieha licencovanie amerického paliva pre elektráreň v Dukovanoch, ktorá má rovnaké reaktory (VVER-440), aké sú v Mochovciach. Naopak licencované palivo od Westinghousu pre elektráreň Temelín nemusí byť vhodné pre naše reaktory, lebo tam je iný typ reaktora (VVER-1000).

Podľa Potočára Westinghouse dokáže palivo vyrobiť, ale veľkou výzvou preň bude zaistiť si dostatok obohateného uránu.

„Američania pri produkcii jadrového paliva sčasti využívajú i spoluprácu s ruským jadrovým priemyslom. Westinghouse stále nemá dostatočné vlastné konverzné kapacity,“ dodáva analytik.

6. Je ruské palivo lacnejšie ako západné?

Pravdepodobne áno. V minulosti už Rusi porazili Američanov pri tendri na jadrové palivo pre Slovensko. Bolo to v roku 2018 a vtedajší minister hospodárstva Peter Žiga (Smer, dnes Hlas) tvrdil pre Denník E, že americká ponuka bola o 150 miliónov eur drahšia ako ruská.

Strýček tvrdí, že aj dnes sú cenové rozdiely medzi ruským a západným palivom násobné. Z neoficiálnych informácií INDEX-u od ľudí z brandže to môže byť od 20 do 50 percent.

„Naše aktuálne zmluvy s ruským dodávateľom boli vyjednané v čase, keď boli ceny uránu a súvisiacich služieb historicky najnižšie,“ dodáva.