Uplynulo päť rokov od krachu nemeckej spoločnosti Wirecard. Išlo o najväčší finančný podvod v histórii Nemecka, pričom vysvitlo, že bývalý výkonný riaditeľ Wirecardu Jan Marsalek bol ruský špión.
Príbeh firmy, ktorá sa zameriavala na spracovanie digitálnych platieb a jej tržby sa pohybovali v miliardách eur (pobočku mala aj v Košiciach, kde zanechala miliónové dlhy), má však voľné pokračovanie.
Priniesol ho reportážny projekt Špinavé platby, na ktorom sa podieľali nemecký týždenník Der Spiegel a dve desiatky médií z konzorcia European Investigative Collaborations (EIC).
Novinári tento týždeň prišli so zisteniami, že mnohí pochybní klienti, ktorí prali špinavé peniaze cez Wirecard, prešli s biznisom do nemeckej spoločnosti Payone.
Ide o dcérsku firmu francúzskej skupiny Worldline, ktorej akcie sa v stredu po zverejnení článkov prepadli o 40 percent. Worldline má obchodné zastúpenie aj na Slovensku a predáva obchodníkom platobné terminály a ďalšie riešenia pre bezkontaktné platby.
Sprostredkovateľ bez škrupúľ
Payone pôsobí najmä v Nemecku, kde má 270-tisíc zákazníkov a spracuje ročne päť miliárd transakcií. Podľa konzorcia novinárov obchodoval aj s „vysoko rizikovými klientmi“.
Išlo najmä o firmy, ktoré podnikajú v pornografickom priemysle, online kasína a ďalšie platformy určené pre hazard, spojené s praním špinavých peňazí, ktoré prevádzali veľké sumy cez anonymné transakcie.
Boli medzi nimi aj firmy, ktorých biznis stál na podvodných predplatiteľských schémach („subscription traps“). Zákazníkov lákali na znížené alebo nulové predplatné počas skúšobného obdobia, po skončení ktorých od nich žiadali peniaze. Ak ich neposlali, nasledovalo vymáhanie dlhu cez inkasné spoločnosti.

Platby firiem, za ktorými boli často biele kone, sa pohybovali v stovkách miliónov eur ročne a Payone nemala morálny problém ich spracovávať.
Na pochybné transakcie pritom firmu už v roku 2021 upozorňoval nemecký finančný regulátor Bafin. Odporúčal jej, aby platobné služby klientom „z dôvodu vysokého rizika prania špinavých peňazí a závažných nedostatkov v prevencii prania špinavých peňazí“ neposkytoval.
Payone však varovanie ignoroval a biznis pokračoval. Bafin zistil, že pochybné transakcie vôbec nepreveroval. Naopak, robil všetko pre to, aby nariadenia regulátora obišiel. Dôvodom boli vysoké provízie.
Na transakcie od pochybných platforiem si Payone účtoval výrazne vyššie poplatky, než aké si mohol pýtať od bežných obchodníkov a supermarketov.
Bafin v portfóliu Payone objavil minimálne 310 rizikových klientov. V mnohých prípadoch šlo o bývalých klientov skrachovaného Wirecardu, ktorý na týchto firmách tiež rozprávkovo zarábal.