BRATISLAVA. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) upozorňuje na kritickú situáciu na poliach, ktorú spôsobuje extrémne sucho a nevyspytateľné počasie.
Poľnohospodárov potrápila aj silná búrka či požiar priamo na poli. Napriek tomu farmári robia maximum pre to, aby vypestovali aj v týchto náročných podmienkach čo najviac kvalitnej úrody. Uviedla to Mária Hvozdíková z tlačového odboru SPPK.
Priblížila, že miera intenzity pôdneho sucha v celom profile je na úrovni výrazného až extrémneho sucha na takmer celom území Slovenska. Najhoršia situácia je na Podunajskej nížine, Záhorí, Ponitrí, Považí, Orave, Honte, Pohroní, Above a Zemplíne. Stav sucha zachytený na mapkách SHMÚ jednoznačne dokumentuje extrémne sucho, porovnateľné s rokom 2022, keď boli poľnohospodári odškodnení sumou 50 miliónov eur za významné straty v rámci poľnohospodárskej výroby.
„Pri aktuálnych teplotných extrémoch to bez závlah jednoducho nejde. Pre rast zemiakov je ideálna teplota do 25 stupňov Celzia. Pri vyššej teplote prestáva zemiak rásť, prejavuje sa to na kvalite aj na kvantite a z toho dôvodu je naozaj potrebné porast vyslovene schladzovať. Poľná zelenina, či je to cibuľa alebo aj iné, závlahu teraz určite potrebuje. Samozrejme, vždy je to otázka aj množstva vody, ktorú dokážeme na pole dostať. V týchto lokalitách (okres Senec) napríklad riešime vodné nádrže, ktoré by sme potrebovali vyslovene iba na zavlažovanie,“ vysvetlil Jozef Šumichrast, predseda Zemiakárskeho a zeleninárskeho zväzu SR a podpredseda SPPK.
Aktuálny stav obilnín je vzhľadom na vývoj počasia od jesene (najmä deficit zrážok) podľa Hvozdíkovej uspokojivý. Porasty sú v dobrom stave, ďalší vývoj bude veľmi závislý od zrážok v najbližšom období. Žatva sa začala v 26. týždni na juhu západného, stredného a východného Slovenska zberom jačmeňa ozimného, postupne začína aj zber pšenice ozimnej a hrachu.
Upozornila, že vplyvom veľmi suchej pôdy a vysokých teplôt vypukol v popoludňajších hodinách vo štvrtok (26. 6.) na Podunajskej nížine, kde je aktuálne najteplejšie, v okrese Levice, pomerne veľký požiar.
Dôkazom nestabilných podmienok počasia je podľa nej rôznosť poveternostných podmienok pred žatvou.
„Toto dokumentujeme na príklade okresu Nitra, kde v závere 23. týždňa v časti okresu pretrvávalo sucho, zatiaľ čo v inej časti okresu sa vyskytli prudké dažde, ktorých prípadný negatívny dopad bude možné hodnotiť až pri žatve. V rovnakom čase boli silné dažde aj v okresoch Prešov, Sabinov, kde vyplavilo najneskôr vysiate a najslabšie zapojené plodiny, najmä kukuricu a sóju, lepší stav je pri plodinách so zapojeným koreňovým systémom, napríklad obilnín, olejnín,“ informoval Martin Rovaš z SPPK.
Hvozdíková dodala, že dažde sa vyskytli aj v iných častiach Slovenska, s rôznym plošným rozsahom a rôznou intenzitou. Príkladom je porast maku na výmere 100 hektárov, na ktorom došlo k ubitiu pôdy vplyvom silného dažďa a porast maku musel byť založený opakovane.
Ďalším príkladom nevyspytateľnosti počasia je silná búrka, ktorá 23. júna zasiahla niektoré lokality okresu Nové Mesto nad Váhom, kde týždeň pred očakávaným začiatkom žatvy vybila zrno z klasov obilia, zničila porasty obilnín, olejnín, kukurice a ďalšie plodiny vrátane ovocia.
