BRATISLAVA. Rast hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska v roku 2025 dosiahne 1,3 %. V porovnaní s februárovou prognózou ide o pokles 0,6 percentuálneho bodu.
V pondelok to uviedlo Ministerstvo financií vo svojej najnovšej makroekonomickej prognóze.
Odhad už podľa rezortu zohľadňuje možné negatívne dosahy zavedenia ciel zo strany USA a oslabenie investičnej aktivity plynúce z globálnej neistoty.
„Rast slovenskej ekonomiky o 1,3 % by mal byť však stále vyšší než v eurozóne, kde Európska komisia prognózuje dynamiku 0,9 %,“ upozornilo ministerstvo.
Slovenská ekonomika je výrazne naviazaná na nemeckú, ktorá by podľa MF mala tento rok skončiť s nulovým rastom.
Tento rok bude podľa rezortu zrejme naďalej poznačený slabším zahraničným dopytom, čo sa odrazí na spomalení exportov a znížení investičnej aktivity súkromných firiem.
Vplyvom toho by malo dôjsť k miernemu zníženiu zamestnanosti, približne o 0,2 %. Pozitívne impulzy do slovenskej ekonomiky v roku 2025 by mali priniesť postupne sa zvyšujúce investície z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti SR, ktoré by mali podľa odhadov zmierniť negatívny vplyv externých faktorov.
Podľa najnovších odhadov ministerstva budú reálne príjmy obyvateľov naďalej rásť. V roku 2025 očakáva rezort dynamiku nominálnych miezd na úrovni 5 %. Inflácia by sa mala podľa predpokladov MF v roku 2025 udržať na priemernej hodnote 3,9 %. V porovnaní s rokom 2024, keď dosiahla inflácia 2,8 %, ide o nárast.
„Avšak výrazne menej ako úroveň 10,5 % v roku 2023 a 12,8 % v roku 2022,“ upozornil rezort.
V rokoch 2026 a 2027 by sa mala ekonomická situácia podľa MF postupne zlepšovať. V roku 2026 prognóza ráta so zrýchlením rastu HDP na 1,6 %, lebo vtedy by mohla ustúpiť neistota spojená s colnou politikou USA. Pozitívny impulz by mal priniesť začiatok exportu automobilky Volvo a pokračujúca investičná aktivita zo zdrojov Plánu obnovy a odolnosti SR.
Hlavným rizikom zostáva vývoj v medzinárodnom obchode a geopolitická situácia. Zvýšený protekcionizmus, najmä zo strany USA, by mohol mať dodatočný negatívny vplyv na vývozné sektory slovenskej ekonomiky - najmä vo vzťahu k automobilovému priemyslu.
Rizikom je aj geopolitické napätie, ktoré môže zvyšovať svetové ceny energií, a tým ovplyvniť náklady spotrebiteľov, ale aj podnikov, čo môže mať negatívny vplyv na ich konkurencieschopnosť.
Ministerstvo zverejnilo aj najnovšiu prognózu vybraných príjmov a výdavkov verejnej správy na roky 2024 až 2029.
V roku 2025 očakáva medziročný rast daňových príjmov o 8,1 %, pričom približne polovicu tohto rastu zabezpečuje konsolidácia verejných financií. Slabší výkon ekonomiky, ktorý bude spôsobený najmä externými vplyvmi a neistotou v globálnom obchode, bude v ďalších rokoch rast daňových príjmov tlmiť.
V porovnaní s februárovou prognózou sa odhadované príjmy a výdavky v roku 2026 znižujú o 623 miliónov eur. Dôvodom je zhoršenie makroekonomického vývoja.
Na novú makroekonomickú prognózu reagovalo opozičné Progresívne Slovensko (PS).
Člen Výboru Národnej rady SR pre financie a rozpočet Štefan Kišš (PS) zdôraznil, že aj podľa tejto správy za spomaľovaním reálneho HDP stojí konsolidácia presadzovaná ministrom financií Ladislavom Kamenickým (Smer).
„Tu sa už naozaj nemôže vyhovárať. Financie má na starosti už takmer dva roky, no namiesto podpory rastu dusí podnikateľské prostredie zvyšovaním dane z pridanej hodnoty a hlúpou transakčnou daňou,“ uviedol Kišš.