BRATISLAVA. Vládny kabinet schválil s pripomienkou správu o cenovom vývoji, z ktorej vyplýva, že vlaňajšok bol na Slovensku charakteristický postupným spomalením inflácie a stabilizáciou cien potravín a energií po turbulentných rokoch 2022 až 2023.
Priemerná inflácia podľa rezortu financií dosiahla 2,8 %, čo predstavuje medziročný pokles o 7,7 percentuálneho bodu. Potravinová inflácia spomalila na 2,5 %, čo je podľa ministerstva pokles o 15 bodu.
Najväčší medziročný nárast cien bol pri masle o 45 %, vajciach o 19,8 % a mlieku o 14,8 %. Naopak, najvýraznejší pokles bol pri cukre o 31,2 %, bravčovom karé o 14,1 % a bravčovej masti o 13,4 %. Ceny potravín podľa dát rezortu financií na Slovensku dosiahli 83,4 % priemeru EÚ.
„Slovensko patrilo medzi najlacnejšie krajiny v oblasti mäsa, mlieka a múky, no chlieb, vajcia, syr Eidam a zelenina boli drahšie než v okolitých krajinách,“ uvádza sa v analýze ministerstva.
Priemerná nominálna mzda vzrástla na 1 524 eur, reálny rast dosiahol o 3,7 %. Minimálna mzda stúpla na 750 eur, čo prispelo podľa rezortu financií k zníženiu mzdovej nerovnosti. Dominantnými faktormi inflácie boli mzdové náklady a klimatické vplyvy, pričom ceny energií a agrokomodít sa stabilizovali.
V prvej polovici roka 2024 sa znížil pomer spotrebiteľských a odbytových cien. V druhej polovici bol vývoj volatilný, ale bez plošného zvyšovania marží. Ceny pohonných látok sa udržiavali v stabilnom pásme a nevytvárali inflačný tlak.
Správa ministerstva konštatuje, že rok 2024 priniesol pozitívne signály stabilizácie cien a reálneho rastu miezd. Slovensko si podľa nich udržalo konkurenčné ceny v rámci EÚ, no čelí výzvam v oblasti potravinovej sebestačnosti a volatility cien. Opatrenia na transparentnosť a zdravú hospodársku súťaž ostávajú kľúčové pre udržateľný vývoj cien.
Systematické monitorovanie cien je podľa vlády najefektívnejším nástrojom. V prípade neúmerného rastu cien bude potrebné podľa nich zvažovať aj priame opatrenia.
